1.večer: Pri zvuku štrngajúcich pohárikov nastupujeme na nočnú cestu smer Maďarsko … Srbsko – Rumunské hranice cez Temešvár, tam kde sa Nera vlieva do Dunaja. Všetci sú správne naladený a plný očakávaní z nových dobrodružstiev a zážitkov, že pri spomínaní na minulé expedície z Albánska, Čiernej hory, Bosny a Hercegoviny, Moldavska, Macedónska a Podnesterska ani nezbadáme a stojíme v kolóne na maďarskej diaľnici. Pokrivené plechy nám pripomenú, že netreba zabúdať na mikrospánok šoféra a do svitania s vodičom vždy niekto z posádky komunikuje. Pasová kontrola prebehla hladko ako aj výmena európskych peňazí za rumunské – plastové, čo člen jednej lode neskôr ocení pri sušení. Cesta necesta príjemne ubiehala vďaka nespútanej lavíne Dušanových príbehov z potuliek svetom, vždy pohotovo doplnených Jankinými poznámkami. Mne osobne utkvela v pamäti tá „ t r a b a n t o v á „. Vždy keď vidím na ceste automobil vyrobený priemyslom NDR hrnú sa mi do očí slzy smiechu.
Poznámka: Škoda, že sa autorovi komentáru nepodarilo získať autorské práva na uverejnenie plnej verzie príbehu,
snáď nabudúce…
2.deň: Po dohode s miestnou krčmárkou o uschovaní vozíka s deviatimi „bajkami“ vo dvore a zaparkovaní auta pred domom v Sopotu Nou, po krátkom osviežení miestnym 0,4l čapovaným nápojom žltej farby vyrážame na Neru, dnes kratšiu etapu po camping Poiana Meliugului. Po vylodení neďaleko Drakulovho jazera všetci ocenili, že Viktor nás sprevádzal popri brehoch a ešte pred najväčším lejakom stihol postavil nepremokavý prístrešok. Po vyjasnení oblohy si každý užíval podľa vlastných priorít: sušenie, občerstvenie, zdriemnutie, konzumácia, „evakuácia“, hydratácia, „opekanie“… Nera je malá, ale dravá riečka, ktorá nenechá posádky lodí kochať sa nádhernou prírodou: skalami vyčnievajúcimi z priezračnej vody až k oblohe, ale neustále sa pripomína zurčiacou vodou kaskád, zrýchleným prúdom s plytčinami, ktoré zrýchľujú tep.
3.deň: Druhý dlhší deň splavu Nery nás po krátkom spánku našiel lepšie pripravených a hlavne odhodlaných dopádlovať až pod most v Sasca Montana. Niekto si užíval rýchly prúd, niekto plytčiny, iný krásnu prírodu chránenej oblasti v úsekoch pokojnej hladiny rieky. Keď sa na obzore objavila veža kostola bolo nám jasné, že sme to zvládli.
Poznámka: Pred expedíciou som ani len netušil, že sa mi v Rumunsku podarí uskutočniť doteraz druhý najlepší obchod v mojom živote – výmenu suchých boxeriek za liter vajnorského suchého vínka
( no nepomôžem spolusplavníkovi výmenou komodít )…
4.deň: V noci výdatne popršalo, mokré veci sušiace sa na dvore príjemného domu, ktorý sa stal naším dočasným rumunským príbytkom sa znova hydratovali, ale všetci boli skôr plný očakávaní čo pre nás Viktor pripravil na cyklodeň. Terén bol nevyspytateľný, povrch rôznorodý: makadam, tráva, blato, kamene, koryto potoka a ich všetky možné kombinácie.
S vidinou chladného čapovaného perlivého nápoja žltej farby v Garniku sa s terénom a inými nástrahami vyrovnal každý individuálne svojím štýlom a cykloturistickou technikou. Pri jednom pive sme nezostali a výdatne občerstvený po malej prehliadke traktorovej techniky z terasy druhej občerstvovacej stanice sme vyrážali na vrchol – začiatok sľubovaného dlhého zjazdu. Športovo silnejšia časť skupiny sa stratila z dohľadu a pomalšia časť na rázcestí pokračovala ďalej po červenej značke smerom na Carbunari, čo sa neskôr ukázalo ako čisté plytvanie zostatkom síl.
Klesanie do Padina Matei a do Moldova Nou bolo rýchle, technicky náročné ( miestami ) a hlavne radostné s myšlienkami na vynikajúcu večeru zakončenú malebnými domácimi koláčikmi. Cesta okolo opustenej fabriky a popri rómskej osade boli vizuálne nie veľmi príjemné, ale možno aj preto návrat do Svätej Heleny ( …na to stúpanie by som najradšej zabudol: prišiel som posledný so strachom, že už nebudú po večeri koláčiky…) – českej dedinky na srbsko rumunských hraniciach tak trochu pripomínal návrat domov.
5.deň: V deň voľna si každý naordinoval čo uznal za najvhodnejšie: oddych, prechádzka k vyhliadke na brale s pohľadom na zmenu šírky toku Dunaja z 5,6 kilometra na 300 metrov alebo krátku cyklotrasu k jaskyni s neplánovanou účasťou na predsvadobnom veselení. Podvečer už každý myslel na návrat domov.
Masív Karpatského oblúka, v mieste kde ho pretína Dunaj ponúka nádherné zážitky a aktívny oddych v prírodnej rezervácii Cheile Susara a návrat v čase v malebnej českej dedinke Svätá Helena.
Vďaka patrí všetkým účastníkom expedície: Bohuslavovi, Jurajovi, Dušanovi a Janke, Judite a Adamovi, Ondrejovi a hlavne Viktorovi za šťastný návrat domov cez Temešvár, ktorý nám výrazne pripomenul, že Bratislava na tom nie je až tak zle.
Neoddeliteľnou súčasťou tohto komentára sú fotografie výstižnejšie vyjadrujúce pocity a zážitky z augustových dní v Rumunsku.
Už teraz sa tešíme na ďalšie expedície, možno sa spolu stretneme niekde v Čiernej Hore pri pobreží…
Vojto
20016 09 01
VR51
hádam aj na budúci rok niečo vymyslíme..:o))
Výborná akcia, všetkým dakujeme moc sme si to užili.
judit-adam
Skvela partia, skvele zazitky, nadherne fotky Viktora a Vojta…dakujeme vsetym