3.6.2011 sa stretávame pri TPD v Bratislave a nakladáme naše bike a vodácku výstroj na Viktorov príves. V jemne povznesenej nálade štartujeme asi o 22hod. Všetko ide hladko a tradične: Viktor odšoféruje celú štreku, my likvidujeme domáce zásoby vína. . Doobeda o 10:30hod sme v cieli, v kempe Montigturs v Bosne Hercegovine kúsok od hraníc s Čiernou Horou pri sútoku rieky Tara a Piva.
Po krátkom oddychu sadáme na bike a ideme preskúmať okolie. Prechádzame cez hranicu do Čiernej Hory, čekneme prvú krčmu, Hanka v nej zapózuje colníkom a makáme do kopca. Strácame Miloša, ktorý trochu viac požil. Po príchode do kempu nás čaká príjemná večera .
Ráno sa balíme na štvordňový bike výlet. Viktorove auto zostáva v kempe. Bikujeme pozdĺž rieky Tary , prechádzame cez hranicu do Čiernej Hory a našim cieľom je horská osada Trsa na náhornej plošine NP Durmitor, ležiaca vo výške okolo 1400 mnm. Počas cesty sme prešli zopár tunelov, v jednom z nich bola taká tma, že sme nevideli doslova ani na krok. Odsral si to Gabo, ktorý sa šúchal o drsnú stenu tunela a potom sa pretláčal s obrubníkom. Ale znášal to hrdinsky aj keď mal riadne narazený chrbát. Z údolia rieky Piva odbočujeme na 14km stúpanie do Trsy. Slabšie kusy sa v horúčave do kopca posilňovali poslednou slovenskou slivovicou.
Trasa nás očarila neskutočným kľudom, nádhernou prírodou a pohostinným domácim. Po tradičnej balkánskej večeri (pleskavica) a skvelom vranaci (čiernohorské víno) sa vydávame na malú prechádzku na miestny cintorín. Bujaro naladený Miloš si len veľmi ťažko dal vysvetliť, že len tak bezdôvodne zvoniť na kostolnom zvone sa nehodí. Prekvapil nás nám neznámy zvyk pozostalých, ktorí spomínajú na zosnulých debatovaním a popíjaním pálenky pri hrobe. To čo nedopijú, nechávajú na hrobe, aby mali aj nabudúce a nemuseli stále nosiť fľašu hore, dolu. Večer sme unavení po cca 40km zaliezli do útulných chatiek, kde sme dokonale zrelaxovali.
Ráno po výdatných raňajkách na slnečnej terase sa vydávame do cca 40km vzdialeného Žabljaku. Po asfaltovej ceste stúpame do sedla zo stejnomenným názvom Sedlo, ležiacim vo výške 1907 mnm. Zastavujeme sa na salaši, kupujeme ovčí syr, naša omladina s bačom vyfajčí ručne ušúľanú cigaretku a makáme ďalej. Počas stúpania nám výdatne zapršalo, ale hore v sedle už svietilo slniečko. Po krátkom oddychu klesáme prudkými serpentínami do Žabljaku. Pred Žabljakom sa Peťovi a Ivovi skrížili bicykle. Odniesol si to najmä Ivov nos, chrbát a jeho bike.
Nasledujúci deň zostávame v Žabljaku. Doobeda dávame dohromady Ivov bike a pešo sme sa prešli po okolí. Poobede vyrážame na bicykloch na vyhliadku Čurovac, odkiaľ sa nám naskytá nádherný výhľad do kaňonu na rieku Tara, tečúca pod nami o 1000 metrov nižšie a na okolité hory okolo nás. Potom sa spúšťame dole do Žabljaku. Z nazbieraných masliakov si varíme praženičku, popíjame vínko u tety Mileny.
Ráno sadáme na bike smer Trsa. Asfalt sa po čase zmení na šotolinu. Po prudkom zjazde oddychujeme pri Sušičkom jazere v kaňone rieky Sušica. Pokračujeme stúpaním asi 6 km po štrkovej ceste, pred horizontom sa povrch cesty zmení na asfalt. Po pár kilometroch prichádzame na vrchol stúpania k osade Nedajno, ktorú tešiac sa na pivo iba prejdeme. Nasleduje nádherný zjazd do Trsy. Večer klasika, dobré jedlo, Vranac, Vranac, Vranac….
Posledný deň na bicykloch je opäť v znamení úplnej pohody. Po cca 40 km túre, sa vraciame druhou stranou pohoria do nášho base kempu Montingturs v Bosne a Hercegovine, kde máme auto. Čaká nás chatka s odloženými zvrškami, kde všetci ôsmi opäť spíme.
Posledný deň nášho tripu sa autom presúvame cca 10 km proti prúdu rieky Tara k nástupu na vodu. Čaká nás splav divokej Tary na našich nafukovacích člnoch. Asi po troch hodinách úspešného boja s perejami sa vyloďujeme na brehu pod našim kempom. Kuchár Simela nám opäť na otvorenom ohni pripravil skvelú večeru. Večer trávime pri ohni – popíjame červený Vranac a dohadujeme s Viktorom ďalší výlet do budúcna. Posledné ráno hneď po raňajkách sadáme do auta a odchádzame domov.
Na záver: Výborne zorganizovaný výlet, cca 180km strávených na bicykloch a cca 10 km na vode. Nádherná príroda, pohostinní ľudia (pozor, v každej krčme počítajte s kapurkovým na účet domáceho). Všetkým vrele odporúčame – Čierna Hora + Bosna a Hercegovina proste nemá chybu.
VIKTOR – srdečná vďaka!!!
Náš team: Hanka, Viktor, Ivo, Miloš, Peter, Gabo a synovia Tomáš s Andrejom.
Cyklistický výlet 3.6.2011 do Čiernej hory a pohoria Durmitor.
98 Fotografie