Vo štvrtok ma zavolala Denisa na bicykle a v nedeľu som už sedel vo vlaku spoločne so zvyškom partie smer Smolenice. Stretlo sa nás osem kusov. Počasie slnečné, krásna modrá obloha, pri šlapaní do kopca teplo, jazda v lese a dolu kopcom zima. Ale krásne výhľady z hrebeňa nám to všetko vynahradili. Na začiatku sme chytili dva defekty, ale potom už to jelo bez problémov. Napodiv sa nám podarilo na Jahodníku pri začiatku stúpania trafiť aj správny smer podľa Pucherovho náčrtu na papier, ktorým sa pochválila Luciša.
Po krátkych zastávkach počas prejazdu sme sa už okolo tretej poobede na Pezinskej Babe zohrievali pri čaji a slepačom vývare. Zvyšok cesty po hrebeni prebehol bez problémov, akurát zapadajúce slniečko nám nepríjemne svietilo do očí. V maringotke na Bielom kríži pri čaji a rume, potom už iba pri fernete (rum došel), sme zhodnotili akciu ako veľmi úspešnú a už za tmy sme spolu s Jirkom zbehli dolu po asfaltu na Raču a zvyšok partie Denisa, Luciša, Aďa, Jaro, Švanťo a Mizo smerom na Železnú studničku.
Nasledovný text je z www.geronimo.sk a napísala ho Deniska Krivosudská
Malokarpatské blúdenie zo Smoleníc 2011 – 16.10.2011
Už si ani nepamätám pri akej príležitosti to bolo, ale tento rok sme nepodcenili plánovanie a podarilo sa nám stanoviť si víkend na Smolenice celkom skoro. Tým sme si zabezpečili, že sme akciu zorganizovali o mesiac skôr ako pred rokom. Vyplatilo sa.
Slniečko aj keď bolo riadne zubaté, svietilo o kus dlhšie a tak sa nám podarilo doraziť až do cieľa. Ale aby som nepredbiehala, tak pekne po poriadku.
Smolík tento rok pri svojej deľbe času uprednostnil vodácke akcie, a tak som sa podujala zorganizovať akciu za neho. Priznám sa, bol za tým aj môj malý cieľ, prejsť celú trasu, nakoľko sa nám to minulý rok nepodarilo. Tak som napísala mail, že akcia padla na nedeľu 16.10. načo sa strhla vrava, že prečo v nedeľu, že sobota je lepšia … čo musím uznať, ale Mojo a ja sme mali v piatok ťažký večer pri Ostrave a teda sobotu by sme sa isto nezúčastnili. Milé je, že tí čo najviac namietali, vlastne nakoniec vôbec neprišli. Ale zato, že sme šli v nedeľu, sa nám podarilo získať nových parťákov, ktorí by v sobotu nemohli ísť. Teda konečná zostava bola : dievčenská zostava: Luciša, Denisa a Aďa Plavka, chlapská zostava : Jirko, Mizo, Viktor Káňa-fotodokumentarista, Jaro Makel, Švanťo–Plánička – navigátor,
Stretnutie o 7:30 ráno na hlavnej stanici všetci zvládli na jednotku. Oplatilo sa nám to hneď pri kúpe lístkov na vlak – ako nám Juraj dobre poradil – dali nám skupinovú zľavu. Mizo bol od tej chvíle vedúci skupiny. Jirko nám sponzorsky kúpil lístky…. aj keď ich tam takmer zabudol, ale vedúci skupiny ich našťastie zobral.
Po neúspechu natlačiť bicykle do poštového vagóna, sme predsa len našli ten správny vagón kde sme ich naložili a dokonca aj keď bol vlak plný, mali sme šťastie a našli sme aj celé prázdne kupé. Na náš šťastný odchod z BA sme si dali Aloe Vera (slivovičku od tatu Krivosudského). Vo Vinohradoch sme ešte pribrali Švanťa a zostava bola kompletná.
V Smoleniciach na stanici sme si ešte spravili spoločné foto – prezenčnú listinu, a hurá na bike. Podľa informácii na nete o počasí, v tom čase boli v Smoleniciach 2 stupne.
To by vysvetľovalo, prečo nám tak premrzli ruky na riaditkách.
Celkom sa nám osvedčila trasa prejsť cez Smolenice a za nimi odbočiť do prava na Jahodník – hádajte prečo? …. Áno, je tam krčma. Je na dlhý čas jediná, ďalšia je až na Babe. Teda posilnení a vycikaní vyrážame. Začali sme hneď v duchu blúdenia. Nie na Záruby NEZNAMENÁ ísť doľava! ale ako každý rok, aj tento sme sa o tom museli presvedčiť na vlastné oči. Naši nový spolubojovníci teda hneď pochopili prečo tento výlet nazývame “Malokarpatské blúdenie”. Plánička mal GPS ale kadiaľ ísť, zistil len keď sme sa hýbali, a tak sme vyskúšali aj zopár nových ciest. Netrvalo dlho a Mizo dostal defekt. Jirko mu pomáhal a ostatní sme frfľali, že ak defekt tak nech aspoň na slniečku. Luciša ho tam chcela nechať a ísť na slnko, ale čo čert nechcel netrvalo dlho a defekt dostala aj Luciša.. a aká bola rada keď sme jej pri ňom všetci asistovali a Aďa vytiahla svoj tromf – teplý čaj. Ku Amonovej lúke sme sa vďaka Švanťovi dostali po asfalte …aj keď nás následne takmer zlákal naspäť lesom, namiesto toho aby sme pokračovali ďalej. Potom si napravil reputáciu, pomohol nám obísť Klokoč zvážnicou okolo. Na Uhliskách sme si dali pauzu – ďalší rožtek. Mizo bol celý čas spokojný, že ideme dobre, že máme fajn medzičas a teda hlavne tempo. Ďalej nás čakal zjazd po modrej. Samozrejme sme zjazdovali aj „Jirkov žľab“. Už sme si aj mysleli že ho prejde bez pádu, ale stihol to na úplný záver. Teda bola aj krv a roztrhané nová gate. Potom prelez cez oboru, tento krát bez prehliadky tunajšej fauny, aj keď sa chlapci veľmi snažili nahnať dievčatám strach s práve prebiehajúcou rujou. Potom ďalší prelez cez oboru a po červenej na Čermákovú lúku. Tu padol aj posledný Lucišin rožtek so “šalátom” (zelená servítka ktorá jej z neho nešla dole). Nabrali sme si vodu a nové sily a vyrazili ďalej. Prišli sme až po miesto kde sme sa minulý rok pustili opačne ako sme mali – keď nám trasu skríži žltá značka, treba ňou vyjsť hore na hrebeň a dokonca aj cez neho prejsť (neodbočiť na červenú) a potom celkom príjemnou zvážnicou sa dá dostať na Babu – vyšli sme presne oproti parkovisku cez hlavnú cestu. Bolo asi 15:15 a tak sme si povedali, že si môžeme do tej štvrtej posedieť v krčme,aj keď Aďa nás nahovárala aby sme zašli až na Biely kríž do krčmy.
Nedali sme sa…veď to bola krčma po dlhej dobe a my by sme ju obišli? Veď by nám aj tak nik neuveril. Tak sme sa pekne zložili, dali si pivo, čaj a vývar a aspoň kúsok sme si oddýchli. Aj keď potom nastúpiť opäť na bike bolelo o to viac. Vyrazili sme okolo štvrtej a o 17:42 sme boli na Bielom kríži. Tu sme už oslávili úspešný koniec výpravy, nakoľko sa tu od nás už potom odpojili Jirko a Viktor, a neskôr na Peknej ceste nás opustil aj Švanťo. Vydarený výlet sme teda zapili rumom a čajom.
Keď sa zotmelo pobrali sme sa z Bieleho kríža ďalej. Aďa si vybavila odvoz domov, lebo nemala svetlo. Keďže nám ostal dosť vysoký bank z predchádzajúcej krčmy…netrvalo dlho a z niekoho vypadol nápad, že by bolo fajn zachovať tradíciu a ukončiť Smolenický výlet v Patrónskom pivovare. Igorov (Plavka st. + ml.) sme tiež nemuseli dlho prehovárať a tak sme si ešte užili pekný večer pri dopĺňaní tekutín – čím iným ako dobrým pivkom.
Pre info na ďalšie ročníky:
- Využili sme vláčik R603 – s odchodom 7:57 z Hlavnej stanice.
- Príchod do TT o 8:27 Odchod z TT do Smoleníc 8:40 príchod do Smoleníc 9:06
- Inak 6,9 stupňa bolo večer na Kramároch.
Denisa
Vo štvrtok ma zavolala Denisa na bicykle a v nedeľu som už sedel vo vlaku spoločne so zvyškom partie smer Smolenice. Stretlo sa nás osem kusov. Počasie slnečné, krásna modrá obloha, pri šlapaní do kopca teplo, jazda v lese a dolu kopcom zima. Ale krásne výhľady z hrebeňa nám to všetko vynahradili.
52 Fotografie