moja osobná stránka
V Čiernej hore som pobicyklovala 4 roky dozadu a bola som veľmi zvedavá, čo nového sa v krajine a konkrétne v pohorí Prokletije zmenilo. V sobotu večer sme sa stretli u Viktora v Petržalke, v zostave 4 dievčatá, 5 chlapcov a vyrazili sme v ústrety zážitkom. Viktor je skvelý, dravý šofér a my sme boli umiernená, spiaca skupinka.
Pokračovať v čítaní “Cyklovýlet – Čierna Hora, Albánsko 2019”
Keď som objavila ponuku na výlet do Rumunskej Transalpiny a Transfangarasanu, nemala som žiadne info čo to obnáša. Keď som poprosila Dodiho – organizátora výletu o bližšie info, popis cesty som poriadne nečítala, zaujali ma obrázky kľukatiacej cesty.
Dnes je práve 2 týždne čo sme sa vrátili z „dobrodružnej cesty – rumunského Banátu. Keď nás Silvo oslovil, či nechceme ísť do Rumunska na cykloturistiku a splav – boli sme zaskočené, ale viac-menej sme súhlasili. Až postupne nám dochádzalo, kam sme sa to vlastne nahlásili a začali obavy a starosti čo zobrať, či to naša kondička zvládne, ale chuť vyskúšať niečo nové bola oveľa silnejšia ako strach a obavy.
28. august,
Rožaje – Pejë …..přejezd z Černé Hory do Kosova.
Čekalo nás několik překvapení. Včerejšek byl hodně o fyzičce dnešek byl o fyzičce a hlavně o psychice.
Hned co jsme vyjeli a objeli náš hotel začalo prudké stoupání na které jsem nebyl vůbec připravený. Takto jsme šlapali 22 km do výšky 2100m. Dominik byl v polovině už hodně vysílený, skupina se kterou jsme jeli – jela napřed a my zůstali sami a ke všemu mi praskl řetěz a došlo pití. Po cestě jen serpentiny lesy, m…lha nikde žádná hospoda. Když jsme se konečně vyškrábali na samotný vrchol myslel jsem, že dal to bude pohoda – Nebyla.
Pokračovať v čítaní “Samozvané Kosovo – z denníka účastníka zájazdu”
Cestu za zážitkami sme začali v teplú sobotňajšiu noc. Bicykle sme vyložili na príves, batožinu a seba do auta a víkend nám prešiel v dobrej nálade na ceste do Albánska. Tentokrát bola naša skupina odhodlaných menšia – Viktor, Tomáš, Jakub, Miro a Katka. Po ceste sme sa párkrát zastavili, povystierali nohy, doplnili zásoby jedla a hlavne pitia a skúšali svoju trpezlivosť na hraničných priechodoch. Prvú dlhšiu prestávku sme mali v Bosne neďaleko čiernohorskej hranice v kempe pri rieke Tara. Viktora tam už poznali a na privítanie nás aj počastovali teplou polievkou.
Pekná a na život lacná krajina, trochu zaostalá. Služby pod úroveň, cesty samá diera, bacha aby vás neokradli. Toľko naše predsudky. Prechádzal som Rumunskom k moru na bicykli ako mladík pred 34 rokmi a toto som si stále myslel. Veľký omyl.
Pokračovať v čítaní “Rumunské perly Transalpina a Transfagarasan”
Tento článok by vraj nemal nikoho uraziť, ale vzhľadom na cenzúru národnostných, etnických, náboženských, politických a ebikových skupín by ste sa dozvedeli o sobotnom odchode a nedeľnom príchode. Srandujem. Iba že by nie. Vynechám židov, čechov, Ficov aj ebajkistov – tak ako si Peťo želal.
Tento nápad zažiť s Viktorom Moldavsko sme sa snažili zorganizovať dva roky, najskôr sa Dušanovi, ktorý prišiel s týmto nápadom rozpadla partia, druhý rok aj keď opäť ťažko, sa nám podarilo dať partiu dokopy. Takmer pred odchodom sa Majovi, čo sa tváril trochu nezúčastnene podaril husársky kúsok a prihlásili sa mu dve dievčatá, ktoré našu pánsku spoločnosť príjemne narušili. Partia pokope a mohlo sa vyraziť.
Pokračovať v čítaní “Moldavsko s Viktorom. Alebo Viktorove Moldavsko?”