moja osobná stránka
Dnes je práve 2 týždne čo sme sa vrátili z „dobrodružnej cesty – rumunského Banátu. Keď nás Silvo oslovil, či nechceme ísť do Rumunska na cykloturistiku a splav – boli sme zaskočené, ale viac-menej sme súhlasili. Až postupne nám dochádzalo, kam sme sa to vlastne nahlásili a začali obavy a starosti čo zobrať, či to naša kondička zvládne, ale chuť vyskúšať niečo nové bola oveľa silnejšia ako strach a obavy.
28. august,
Rožaje – Pejë …..přejezd z Černé Hory do Kosova.
Čekalo nás několik překvapení. Včerejšek byl hodně o fyzičce dnešek byl o fyzičce a hlavně o psychice.
Hned co jsme vyjeli a objeli náš hotel začalo prudké stoupání na které jsem nebyl vůbec připravený. Takto jsme šlapali 22 km do výšky 2100m. Dominik byl v polovině už hodně vysílený, skupina se kterou jsme jeli – jela napřed a my zůstali sami a ke všemu mi praskl řetěz a došlo pití. Po cestě jen serpentiny lesy, m…lha nikde žádná hospoda. Když jsme se konečně vyškrábali na samotný vrchol myslel jsem, že dal to bude pohoda – Nebyla.
Pokračovať v čítaní „Samozvané Kosovo – z denníka účastníka zájazdu“
Cestu za zážitkami sme začali v teplú sobotňajšiu noc. Bicykle sme vyložili na príves, batožinu a seba do auta a víkend nám prešiel v dobrej nálade na ceste do Albánska. Tentokrát bola naša skupina odhodlaných menšia – Viktor, Tomáš, Jakub, Miro a Katka. Po ceste sme sa párkrát zastavili, povystierali nohy, doplnili zásoby jedla a hlavne pitia a skúšali svoju trpezlivosť na hraničných priechodoch. Prvú dlhšiu prestávku sme mali v Bosne neďaleko čiernohorskej hranice v kempe pri rieke Tara. Viktora tam už poznali a na privítanie nás aj počastovali teplou polievkou.
Pekná a na život lacná krajina, trochu zaostalá. Služby pod úroveň, cesty samá diera, bacha aby vás neokradli. Toľko naše predsudky. Prechádzal som Rumunskom k moru na bicykli ako mladík pred 34 rokmi a toto som si stále myslel. Veľký omyl.
Pokračovať v čítaní „Rumunské perly Transalpina a Transfagarasan“
Tento článok by vraj nemal nikoho uraziť, ale vzhľadom na cenzúru národnostných, etnických, náboženských, politických a ebikových skupín by ste sa dozvedeli o sobotnom odchode a nedeľnom príchode. Srandujem. Iba že by nie. Vynechám židov, čechov, Ficov aj ebajkistov – tak ako si Peťo želal.
Tento nápad zažiť s Viktorom Moldavsko sme sa snažili zorganizovať dva roky, najskôr sa Dušanovi, ktorý prišiel s týmto nápadom rozpadla partia, druhý rok aj keď opäť ťažko, sa nám podarilo dať partiu dokopy. Takmer pred odchodom sa Majovi, čo sa tváril trochu nezúčastnene podaril husársky kúsok a prihlásili sa mu dve dievčatá, ktoré našu pánsku spoločnosť príjemne narušili. Partia pokope a mohlo sa vyraziť.
Pokračovať v čítaní „Moldavsko s Viktorom. Alebo Viktorove Moldavsko?“
Začalo to štartom s dávkou adrenalínu, začo môžem poďakovať ŽSR. Vlakové spojenie BB – BA s prestupom v ZV zlyhalo hneď v úvode cesty. Keď vám výpravca povie, že vlak ktorý vás mal odviesť do BA už odišiel, zaleje vás pot a hlavou sa začnú miešať nápady ako tuto situáciu vyriešiť.
V Sobotu večer sme sa zišli v Petržalke ( Ivana, Ivetka K, Ivetka Z., Majo, Bohuš, Ondrej, Viktor, Milan a Bohušova Kondička ako familiárne nazval baterku na svoj e-bike ) naložili sme bicykle a za začínajúcej búrky sme vyrazili smer Maďarsko. Cestou sme dali pár pivečiek, vínečiek a Viktor RedBullov. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Gusinje. Už cestou sme obdivovali nádherné hory, kaňony a rieky.
Pokračovať v čítaní „Čierna Hora, Albánsko alebo ako sme s Viktorom bicyklovali“