Dnes je práve 2 týždne čo sme sa vrátili z „dobrodružnej cesty – rumunského Banátu. Keď nás Silvo oslovil, či nechceme ísť do Rumunska na cykloturistiku a splav – boli sme zaskočené, ale viac-menej sme súhlasili. Až postupne nám dochádzalo, kam sme sa to vlastne nahlásili a začali obavy a starosti čo zobrať, či to naša kondička zvládne, ale chuť vyskúšať niečo nové bola oveľa silnejšia ako strach a obavy.
Dnes s určitosťou môžeme povedať že bolo super a určite neľutujeme.
Náš Odchod z Trnavy bol v utorok v noci, kde sme nastúpili ešte traja a tým uzatvorili našu 9 člennú skupinu. Rumunské hranice sme prekročili v ranných hodinách a pokračovali smer k nášmu prvému dobrodružstvu – splavu rieky Nera. Vyložili sme člny, naložili potrebné veci na bivakovanie a hurá na náš prvý splav v živote. Vďaka pomoci a našim dobrým „kapitánom“ dvom Petrom, ich inštruktáži splav prebiehal plynulo, pádlovali sme krásnou prírodou a boli sme uchvátené. Večer sme sa vylodili pri Drakulovom jazere, kde bolo naše táborisko. Viktor nás už čakal, lemoval tok rieky na jeho „tátošovi“. Vychutnávali sme si večer pri ohníku, slaninke, domácej slivovici so super partiou. Večer bol kúzelný, umocnený stovkami svetlušiek, ktoré blikali všade navôkol. Noc bola pokojná, bez dažďa a komárov. Ráno sme sa posilnili, zbalili všetky veci, aby po nás zostala neporušená príroda a vyrazili sme na ďalší úsek splavu. Splav bol ešte krajší ako prvý deň, rieka sa kľukatila medzi bralami, niekde pokojná, niekde prudšia. V jednom takomto úseku sme prešli „vodáckym krstom“, obe sme sa prevrhli v najhoršom a najhlbšom úseku – aspoň nám sa to tak zdalo. Našťastie naši „kapitáni“ nás nestratili a ani batožinu. Ako zázrakom prežili ponor aj okuliare a mobil. I napriek všetkému, to bol nádherný úsek rieky Neri, asi jeden najkrajší z jej toku. V Sasca Montane nás už čakal Viktor s autom, vyfukujeme člny, balíme a presúvame sa do českej dedinky Gerník. Ubytovanie sme mali v rodine p. Jozefa – U Pekaře, kde nás už vítali domáci s výbornou večerou, na ktorej sme si všetci pochutnali. V piatok ráno nás zobudili slnečné lúče. Po výdatných raňajkách sadáme na bicykle a vyrážame na cykloturistiku. Viktor naplánoval trasu Gerník – Sichevita – Svätá Helena – Gerník. Asi 50 km trasa. Prevýšenie sa dozvedáme až večer. Ešteže sme to nevedeli dopredu. Prvých 10 km z Gerniku do Sichevity je to cesta dole kopcom. Cítime sa ako kamiony, ktoré sa valia dole z Donoval, tiež cítime vôňu gumy od brzdenia. V dedinke Sichevita sa zastavuje na pivo a pokračujeme k Dunaju. Naša trasa pokračuje pozdĺž Dunaja asi 15 km. Ďalšiu prestávku máme v dedinke Coronini. Odtiaľto začíname stúpať do ďalšej českej dedinky Svätá Helena. Je horúčava, bicykle už aj tlačíme. Keď vidíme nápis Svätá Helena, vydýchli sme si, že konečne sme už tam. To sme ale netušili že ani zďaleka nemáme vyhrané. Tu sme si dali obednú prestávku, vyťahujeme slaninku a klobásy, občerstvujeme sa pivom. Naša cesta pokračuje rozkvitnutými lúkami okolo veterných vrtúľ, zvlnenej prírody ako na kopaniciach. Keď nám Viktor ukázal v diaľke strom cez dolinu na náprotivnom vrchu, tak sme mysleli, že žartuje. Cesta hore, k nášmu vytúženému stromu bola kamenistá – a to doslova. Bicykle sme tlačili, zdali sa v tej horúčave aspoň 20 kg. Tu sme siahli až na dno našich síl. My, z Trnavy, kde máme rovinu a prevýšenie je iba na most, to bol poriadny výkon. Bola to prvá naša jazda do kopcov a z kopcov. Ďakujeme Viktorovi, aj našim chlapcom, že mali s nami strpenie a povzbudzovali nás. Cesta pokračovala lesom, kde sa nedali prehliadnuť dubáky. Nedalo nám ich nezbierať, naplnili sme nimi ruksaky a šťastlivo sme sa s nimi vrátili ešte po strastiplnej ceste do Gerníku. Našu cestu sme ukončili v miestnej krčme s českým pivom. V našom ubytovaní „U pekaře“ nás už čakala opäť výborná večera. Ďalší deň po raňajkách sme my 3 ženy zvolili „agroturistiku“ namiesto cykloturistiky. Pán Jozef nás vysadil na svoj traktor, ako pravý džentlmen dal dokonca aj lavičku na vlečku. Ukázal nám vodné mlyny, ktoré sú v krásnej lokalite u Petra. Pokračovali sme na jeho salaš v srdci prírody, tu nám zabezpečil jazdu na koni. Keďže sme na ňom prvýkráti, bol to pre nás zážitok. Ako sa hovorí z chrbta „tátoša“ štvornohého i dvojkolesového je príroda ešte krajšia. Spať do Gerníku sme šli cez nádhernú prírodu, scenérie ako z filmu pre pamätníkov a nationale geography. V sobotu v neskoro večer sme zbalili veci, naložili bicykle a vydali sa na cestu domov. Všade oba dni sme videli neskutočne krásnu prírodu, lúky plné kvetov, všade zeleň, ľudí pracujúcich na poli, zvážaní sena, pri zaháňaní kráv. Z ľudí vyžarovala pokora, pokoj a dobrota. Banát je jedno nádherné miesto, bolo by škoda, keby ho zničili výdobytky modernej doby, hotely a penzióny. Sme radi, že sme sa všetci vrátili zdraví, iba s pár modrinami, ktoré vyblednú, ale naše nezabudnuteľné zážitky zostanú navždy. Naša cesta do Banátu bola úžasná aj vďaka celej partii a organizátorovi Viktorovi. Všetkým ďakujeme!
Autor: Miriam a Milka
