Rumunská Transalpina a Transfagarasan

Keď som objavila ponuku na výlet do Rumunskej Transalpiny a Transfangarasanu, nemala som žiadne info čo to obnáša. Keď som poprosila Dodiho – organizátora výletu o bližšie info, popis cesty som poriadne nečítala, zaujali ma obrázky kľukatiacej cesty.

Po prihlásení som začala trochu pátrať po informáciách, kde sa to vlastne chystám. Zistila som, že Transalpina a Transfangarasan patria k perlám Rumunska. Transalpina je najvyššie položenou cestou v Rumunsku. Bola postavená za čias kráľa Karola II. V roku 1935 ju vybudovali Nemci. Transfangarasan je druhou najvyššie položenou cestou v Rumunsku. Bola vybudovaná v rokoch 1970 – 1974 za vlády Nicolae Ceausescu. Pôvodne išlo o vojenskú cestu, ktorá mala v prípade potreby zaistiť rýchly presun vojenskej techniky. Na trase sa nachádza aj najdlhší tunel v Rumunsku.

Naša cyklodovolenka začínala dosť dramatickým priebehom. Pár dní pred odchodom, nám bolo oznámené, že mikrobus, ktorým sme mali vyraziť za dobrodružstvom, sa pokazil. Bol to pre nás veľký šok. Mne sa veru aj slzičky objavili. Všetci sme sa v tú ranu dali dokopy a hľadali náhradné riešenie ako čo najlepšie vyriešiť problém. Skúšali sme rôzne požičovne od západu na východ, zo severu na juh….až sa nám podarilo zohnať vhodný minibus zo Zlatých Moraviec. Nastal ďalší problém, kto ho pôjde vyzdvihnúť? Kto si trúfne odšoférovať ho?! Našťastie Vlado

sa bez zaváhania ponúkol a vo štvrtok poobede vyrazil z Bratislavy do Zlatých Moraviec. V piatok 12.07.2019 v skorých hodinách o 06:40 hod v Bratislave nastupovali prvý účastníci zájazdu – Vlado, Győző, Matúš, ja – Alena a samozrejme Viktor, ktorý bol náš osobný šofér a zabezpečovateľ ubytovania a technickej pomoci. Pred obedom sme zaparkovali vo Fiľakove, aby sa k nám pridal Dodi, Matej, Martin a Jaro.

Naša prvá spoločná zastávka bola na Maďarsko-Rumunských hraniciach kde sme sa osviežili a zamenili peniaze. Pre mňa osobne bol veľký zážitok hovoriť s predajcami na hraniciach v mojom rodnom jazyku. Cesta bola dlhá, ale príjemná. Ako správny cyklisti sme si cestu krátili sledovaním a povzbudzovaním Sagana na Tour de France. Po dlhých 12 hodinách sme konečne dorazili do nášho prvého ciela mesta Petresti – Sebeš, kde nás privítali veľmi milí a ústretoví domáci. Na večeru nám pripravili famózny vývar a ráno nás čakali kráľovské raňajky. 

Skoro ráno sme vyrazili na našu prvú zahrievaciu jazdu, ktorá viedla cez vstupnú bránu do Transapliny a popri priehrade Oasa. Na konci priehrady sme sa občerstvili langošom, prípadne nejakou sladkou dobrotou. Dnes sme dali zahrievacích cca 84 km.

Na tretí deň ráno sme vyštartovali veľmi skoro, nakoľko predpoveď v obedňajších hodinách už nebola veľmi priaznivá pre túto oblasť. Ako prvý výstup nás čakal najvyšší bod Transalpiny, vrch Urdele 2 145 m.n.m. Na vrchu sme sa poriadne poobliekali, pretože teplota bola nízka a pri našej rýchlej jazde dole, niektorí prekročili rýchlosť aj 80 km/h. Ja osobne som radšej preverila brzdy a šla o trochu pomalšie. Cestou späť sme samozrejme chytili poriadny dážď, no ani ten nás však neodradil, aby sme pokračovali v našej ceste do mestečka Brezoi. Dnes sme prešli cca 108 km

Na štvrtý deň bola predpoveď počasia veľmi negatívna. Takmer celý deň hlásili dážď a tak sa aj plánovaná cesta zmenila a odbicyklovalo sa len cca 50 km cez typické Rumunské obce. Samozrejme chvíľu bolo slnko a aj očakávaný dážď. Večer sme sa všetci vyviezli k priehrade Vidraru, aby sme sa v pokoji pokochali výhľadom a psychicky pripravili na to, čo nás hneď ráno čaká.

Piaty deň sme vyštartovali na Transfagarasan. Najprv sme prešli okolo priehrady Vidraru, kde sme si oživili spomienky z večera. Osobne môžem povedať, že výstup nebol tak náročný, ako sa mi zdal z auta. Po krátkej zastávke sme pokračovali na samotný vrch 2014 m.n.m. Počas cesty sa nám naskytol očarujúci pohľad na prírodu, a veľké množstvo foto prestávok, vďaka ktorým som vždy chytila druhý dych. Pre mňa osobne hnacím pohonom boli povzbudivé slová „mototuristov“ čo išli na vrch na aute alebo motorke a samozrejme pochvalné slová mojich „spolubojovníkov“. Po krátkej prestávke, počas ktorej sme si dali polievku na zahriatie sme sa spustili do obce Cartisoara. Zjazd bola odmena – čerešnička na torte za tú drinu, ktorú sme vynaložili. Dnes sme dali sviežich 92 km.

Posledný, šiesty deň som si maximálne vychutnávala. Po kráľovských raňajkách, ktoré nám pripravil domáci sme sa vydali na posledné spoločne prejdené km. Konečne som si do sýtosti vychutnala slnečné lúče. Trasa bola rôznorodá od roviny až po mierne kopce. Našu cyklojazdu sme ukončili v obci Orlat po záverečných 76 km.

Po výdatnom obede sme sa vybrali domov a začali sa postupne lúčiť podľa toho kto kde vystupoval. Nakoľko sa Jarinovi zdalo málo km, tak si vychutnal nočnú jazdu z Banskej Bystrice do Brezna

Ako by som v skratke zhodnotila svoj výlet? Zo začiatku som mala veľmi veľké obavy, pretože bola som jediná zástupkyňa nežného pohlavia, čo sa rozhodla ísť do ďalekej krajiny s neznámymi mužmi. Ale hneď po krátkom čase som zistila, že obavy boli zbytočné. Mala som možnosť spoznať skvelú skupinu nadšených cyklistov, vďaka ktorým som prežila TOP dovolenku. Boli to gentlemani v pravom zmysle slova. Zdolala som 2 najvyššie pohoria v Rumunsku, naskytol sa mi nezabudnuteľný pohľad na kľukatú cestu a preverila som svoje limity. Pevne verím, že v najbližšej budúcnosti sa nám podarí zrealizovať ešte nejaký spoločný výlet kde zažijeme veľa krásnych spoločných chvíľ.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.