V Čiernej hore som pobicyklovala 4 roky dozadu a bola som veľmi zvedavá, čo nového sa v krajine a konkrétne v pohorí Prokletije zmenilo. V sobotu večer sme sa stretli u Viktora v Petržalke, v zostave 4 dievčatá, 5 chlapcov a vyrazili sme v ústrety zážitkom. Viktor je skvelý, dravý šofér a my sme boli umiernená, spiaca skupinka.
V nedeľu doobeda sa vyloďujeme v Gusinje a zabývavame sa v hoteli Rosa. Z našej izby sa vychádza na veľkú terasu, ktorá nám poslúži každý večer na posedenie, popíjanie a hodnotenie prešlého dňa. V pondelok vyrážame celá skupinka smerom k Ropojanskému jazeru. Máme krásne počasie. Prechádzame cez štýlové dedinky do doliny, lemovanej parádnym pohorím. Cestou sa zastavime pozrieť vodopád Grlja a potužíme sa pivkom na cestu. Cesta je hodne výživná a kamenistá. V jazere nie je ani kvapka vody. Zjazdujeme naspat, za nami kúdele prachu. Zastavujeme pri pri ľadovom jazieročku oko Skakavice, kde sa mienime okúpať. Voda v ňom je tak ľadová, že nám stačí omočiť si nohy a trošku sa ošpliechať, samozrejme fotíme odušu. Neviem koľko stupňov tá voda mala, ale normálne bolela, au :D. V dedinke Vusanje nás zavedie Viktor do Etnografického múzea, kde nám pán domáci ukáže všelijaké staré nástroje, kroje, nadoby a pútavo vysvetlí na čo sa použivali. Posedíme u neho na dvore, ponúkne nám kavičku a jeho návšteva z Kanady, povodom z Albánska s nami vedie družnú debatu, ako to bolo kedysi a ako je to teraz. Ďalšia zastávka boli Ali pašini izvory, prameň vyvierajúcej rieky. Vraciame sa do Gusinje, dávame si v mestečku večeru, niekto čevapčiči so zeleninou, niekto plnenú papriku, či fazuľovú polievku 🙂 a keďže sme plní síl, niekto, si myslím, že neposedná Vierka, vymyslí návštevu Plavu. Keď sedíme na terase a popíjame čiernohorské vínko, konštatujeme, že to dnes bolo 52 km a prevýšenie cca800 m. Pekný začiatok.
Druhý deň sa rozdelíme na dve skupinky, Dievčenskú so strážcom Dušanom, ktorý má rád ženskú spoločnosť 🙂 a na chlapčenskú skupinu makačov. Makači majú namierené cez Plav, Babino polje, okolo Hridskeho jazera a spat. Celkom výživný okruh. My dievčatá sa šetrime, ideme bicyklom do doliny Grebaje a odtiaľ by sme sa chceli vyštverhat na kopce. Netušili sme, že sa nám to nepodarí. Vyskúšali sme dve pristupové cesty a obe sa nám rozplynuli do neznáma. Rozčarované sadáme do krčmy na konci doliny, kde čakáme a čakáme na obsluhu, no nedočkáme sa. Našťastie vo vedľajšej krčme su rýchli a uspokoja všetky naše chúťky :). Chlapci prídu večer a Martin, ktorý sa odpojil, lebo mu to neťahalo, dal celú trasu na pešo a prišiel už úplne po tme. Zabudli sa okúpať v Hridskom jazere, no keby vedeli, že po kúpeli v ňom sa mladne, určite sa to nestane. 🙂 Náš dievčenský sumár z dnešného dňa bol skromný, 43 km, 797 m výškových a hlina za nechtami po škrabaní sa na kopce :). Chlapci sa pochlapili….
Dnes ránko, v stredu sa nás čašník pýta, prečo nechodíme na raňajky 😀 :D, no prečo? Pretože sme nevedeli, že raňajky sú v cene ubytka. Zasadáme všetci za spoločný stol, pojeme vajíčka, zapijeme kávou a zbalíme sa na dva dni smer Albánsko. Na moje prekvapenie celá romantická šotolinová cesta cez sedlo do Albánska je vyasfaltovaná. Je krásne, je teplo, je stráašne horúco. Už v Albánsku, pred záverečným stúpaním sa zastavime u mladého Albánca, ponúkne nás pivkom a my mu sľúbime, ze sa zajtra zasa zastavíme. Celkom zmordovaní teplom prichádzame do sedla, sadáme do bufetu a pani domáca nám pripraví obed. Ten obed je taký dobrý, že sa obžerieme a poniektorí si dáme aj rýchleho šlofíka. Teta nám navarila polievku s kusom masa, dala na tanieriky viac druhov syra. Na jeden syr natlačila med a to bola mňamka neskutočná. Mne osobne chutili aj zelené, štiplavé nakladané paradajky.
Zjazdujeme a zjazdujeme a zjazdujeme… otvarajú sa nám krásne výhľady a všetko by bolo super, no uvedomujeme si, že toto všetko budeme musieť v tej páľave zajtra aj vystúpať. Zastavujeme sa pár kilometrov do Tamare, v dedinke Selce v krčme a pri tej krčme je jazierko s krásnou a čírou vodou, ktorá z nás zmyje všetku únavu. Tamare nás prekvapí, je tam fajn, všetko čisté, kupujeme vínko, sedíme pri divokom vodopáde, niekto sa kúpe, niekto iba tak popíja a niekto neposedni ide ešte nabrať výškové metre na Grabon pass. Sumár dnešného dňa 53,9 km, 631m prevyšenie.
Ráno vo štvrtok vstávame sakra skoro, lebo sa bojíme úpeku cestou hore z Tamare do sedla. Vyrážame pred siedmou. Je krásne a príjemne, dobre sa stúpa, pomaličky ukrajujeme výškové metre. Dievčatá ideme popredu, zastavujeme na osvieženie v dvoch krčmách a napokon sa všetci stretneme u tety, ktorá nám včera v sedle Lepushe pripravila lukulské hody. Po rýchlom osviežení zjazdujeme, zastavime sa u mladého Albánca zo včera, ten nás pozve do obývačky, vie slušne anglicky. Jeho mamka nám uvarí kávičku a ponúkne nás domácou pálenkou z mirabeliek. Celkom hladní zjazdujeme ďalej, zastavíme sa na obed v dedinke Vermosh. Všetci si dávajú polievku, ja mám chuť na rybu. Pán domáci ju uloví nám pred očami, chvílku to trvá, no je z nej celkom chutná mňamka a ujde sa viacerým :). Niekto spomenie pesničku Mží ti do vlasu, Viktor speváka Majera, Dušan tvrdí, že takého nepozná, večer bude diskotéka asi 🙂 Dnes ešte tesne pred hranicami posledné kúpanie v nie najteplejšej vode pri mestečku. V Gusinje v cukrárni zaslúžený koláčik po 55,7 kilometroch a 1391 vyškových metroch. Dobre bolo 🙂
Piatok. Delíme sa na dve skupiny ako minule. Dievčence chceme ísť na Hridsko jazero za omladzujúcim kúpelom. Chlapci smerom na kosovskú hranicu, znova fajný a výživný okruh. Viem, že táto cesta je krásna, bola som tu už, a že aj kúpanie je zážitok, tak napriek odretému zadku a s touto vidinou to zvládnem. Po ceste novinka, rozostavané miniapartmány, ústretoví domaci, mladá rodinka s dedkom. Debatujeme, popíjame pivko a tešíme sa z pekného dňa. Okúpeme sa v tom zázračnom jazere 🙂 ozaj je to balzám na telo aj dušu. Zjazdujeme do Plavu po tej krásnej šotolíne a neveríme, že toto sme všetko vystúpali. Je v nás taká ta krásna eufória z celého dňa. Dievčenská skupina s Dušanom a Viktorom dala cca 73 km a cca1400 výškových.
Sobota bola taká flákacia a oddychová. Celý týždeň bolo prekrásne. Spoznala som super ľudí 🙂 Vierky od Lučenca, milé a neúnavné dievčatá, zaujímavú mladú Katku, ktorá vie skvelo zjazdovať aj po kameňoch na trekovom bicykli, Lea z Lučenca, ktorý objavil dršnejšie čaro MTB a ide si kúpiť nový bike :), húževnatého Martina, Mateja, ktorý bol vždy a na všetko pripravený po všetkých stránkach, vtipného Dušana 🙂 a Viktora, šoféra a otca tohto zájazdu, ktorý je doma nielen v každej balkánskej krčme, ale aj v obývačke 🙂
Ďakujem, bol to pekný týzdeň.
Okrem nezabudnuteľných zážitkov sme najazdili cca 278 km s prevýšením 5019 m.
—
Renáta Belzárová
Kytička
