moja osobná stránka
V máji mi prišiel email so subjektom “Balkan ” a s obsahom „Bosna – Bjelašnica 15. – 19. september“ O 4 mesiace v utorok večer v Petržalke sme dali pivko pred cestou. Viktor naložil 6 bajkov, cyklistov a turistickú úderku v počte 1 muža na svoju modrú dodávku a spolu vyrazili na juh. Toto je stručný popis udalostí nasledujúcich dní , ako si to pamätaju Rai a ja – Mirec.
Pokračovať v čítaní „Bosna – Bjelašnica: 15. – 19. september“
Durmitorský prsteň, Zipline, Bobotov Kuk, raft a mnoho iného, áno, aj toto je pre mňa Montenegro, alebo Čierna Hora.
Je 24 hodín po príchode a mňa kopla múza, teda Paťka nech už idem spať. Ale ja som Viktorovi sľúbil že niečo napíšem o výlete. Rozhodol som sa že budem trocha mlžiť ako Frenky pri hádaj-na-čo-myslím čo sme hrali v aute. Myslel na Borovičku mimochodom. Nechápem prečo sme to nedali na prvú. Ako som povedal-niektoré veci v článku môžu byt prifarbené a iba ľudia, ktorý tam boli budú vedieť ako to bolo naozaj.
Tento článok by vraj nemal nikoho uraziť, ale vzhľadom na cenzúru národnostných, etnických, náboženských, politických a ebikových skupín by ste sa dozvedeli o sobotnom odchode a nedeľnom príchode. Srandujem. Iba že by nie. Vynechám židov, čechov, Ficov aj ebajkistov – tak ako si Peťo želal.
Tento nápad zažiť s Viktorom Moldavsko sme sa snažili zorganizovať dva roky, najskôr sa Dušanovi, ktorý prišiel s týmto nápadom rozpadla partia, druhý rok aj keď opäť ťažko, sa nám podarilo dať partiu dokopy. Takmer pred odchodom sa Majovi, čo sa tváril trochu nezúčastnene podaril husársky kúsok a prihlásili sa mu dve dievčatá, ktoré našu pánsku spoločnosť príjemne narušili. Partia pokope a mohlo sa vyraziť.
Pokračovať v čítaní „Moldavsko s Viktorom. Alebo Viktorove Moldavsko?“
Začalo to štartom s dávkou adrenalínu, začo môžem poďakovať ŽSR. Vlakové spojenie BB – BA s prestupom v ZV zlyhalo hneď v úvode cesty. Keď vám výpravca povie, že vlak ktorý vás mal odviesť do BA už odišiel, zaleje vás pot a hlavou sa začnú miešať nápady ako tuto situáciu vyriešiť.
„Ak budem zrelý už len na Ebike, pôjdem rovno do švajcu na eutanáziu.“ – Peťo 2016
„Chodiaci cestu zvládne.“ Norbekov
Tento Peťov citát je pre všetkých, ktorý hľadajú tú ľahšiu cestu. Peťo je filozof veľkých rozmerov a jeho citát vystihuje tento výlet dokonale. Bez výhovoriek hore kopcom, po troch pivách dolu kopcom. Jednoduchá matematika.
1.večer: Pri zvuku štrngajúcich pohárikov nastupujeme na nočnú cestu smer Maďarsko … Srbsko – Rumunské hranice cez Temešvár, tam kde sa Nera vlieva do Dunaja. Všetci sú správne naladený a plný očakávaní z nových dobrodružstiev a zážitkov, že pri spomínaní na minulé expedície z Albánska, Čiernej hory, Bosny a Hercegoviny, Moldavska, Macedónska a Podnesterska ani nezbadáme a stojíme v kolóne na maďarskej diaľnici. Pokrivené plechy nám pripomenú, že netreba zabúdať na mikrospánok šoféra a do svitania s vodičom vždy niekto z posádky komunikuje. Pasová kontrola prebehla hladko ako aj výmena európskych peňazí za rumunské – plastové, čo člen jednej lode neskôr ocení pri sušení. Cesta necesta príjemne ubiehala vďaka nespútanej lavíne Dušanových príbehov z potuliek svetom, vždy pohotovo doplnených Jankinými poznámkami. Mne osobne utkvela v pamäti tá „ t r a b a n t o v á „. Vždy keď vidím na ceste automobil vyrobený priemyslom NDR hrnú sa mi do očí slzy smiechu.