Treskujúce Albánsko

Treskujúce AlbánskoVyrážame…hruška…spíme….
Do Albánska sme dorazili podvečer. Spali sme v Koplíku u Viktorovho kamaráta. Milý človek, s milou rodinou. Spalo sa na trávičke pod viničom a “kiwičom“,vedľa vriec plných sušenej šalvie. Čistá romantika! Pestuje sat u veľa šalvie a levandule.Pre mňa bude Albánsko navždy voňavou krajinou. Albánskej ekonomike sme pomáhali zo všetkých síl: pitím piva, strihaním sa u miestneho holiča a nákupmi potravín. Hneď prvý večer sa začali prejavovať multilinguistické sklony cyklistov. V hre bola polština, taliančina, francúzština, ruština, angličtina, nemčina a slovenčina. Najlepšie bolo použiť všetky jazyky naraz a v jednej vete! Z linguistickej kuchyne našeho polyglota Miša : Merci Apetit!, No karimat hotel a naše obľúbené slovo Paušál (akýkoľvek nápoj niekedy aj jedlo stálo 150 lekov=paušál).

Pokračovať v čítaní “Treskujúce Albánsko”

Rumunský Banát s Viktorom

Rumunský Banát s ViktoromViktor Káňa to je šlachovitý vlasatý týpek, ktorého poznám možno najdlhšie na Slovensku. Poznal som ho ešte za hlbokého totáča ako horolezca a boli sme si vždy akosi sympatický. Tak som ho v roku 2001 pozval aj na prvú expedíciu na Africkú rieku Omo kde ho Luciša nazvala Praotec Čech. Z Viktora sa cez noc stal vychýrený vodák. Roky potom sme sa stretávali na kaňoningoch a raftingoch v Slovinsku. Avšak Viktor priebežne rozvíjal aj svoju ďalšiu vášeň a to bajkovanie po horách. Od rodného Valašska, cez Bratislavsko, po celý Balkán a Podkarpatskú Rus. Ja stále odcestovaný niekde v Južnej Amerike a inde som mu aj často závidel. Roky som čakal na príležitosť. Pochopil som, že ak niekam, tak s Viktorom.

Pokračovať v čítaní “Rumunský Banát s Viktorom”

Balkán 2014

Balkán 2014Jar – na vodu ísť treba. Ako je v poslednej dobe zvykom, vyrážame na Balkán. Ciša vybrala parádny termín – veľkú noc. 10 dní zábavy za 4 dni dovolenky. Mojmír bol však proti jej účasti na výlete. Mohol to však povedať rovno, a nie sa vrhnúť dole žľabom a zlámať si nohu… Zostavička partičky sa ešte troška pomenila, definitíva vyzerá takto:

Pokračovať v čítaní “Balkán 2014”

Lážo – plážo bikovačka po Macedónsku

Lážo – plážo bikovačka po Macedónsku

Uprostred septembra 2013 vyrážame do srdca Balkánskeho poloostrova, do krajiny, ktorá zatiaľ stojí bokom poznávania bývalej Juhoslávie, do Macedónska. Oficiálne Former Yugoslav Republic of Macedonia (z dôvodu sporov z Gréckom), ale na tom si nikto jazyk lámať nebude. Čo sme tam našli? Desiatky 2000 m vysokých hôr, obrovské priezračné vody jazier, trávnaté planiny, panenskú prírodu, pamiatky moslimskej, kresťanskej i pravoslávnej kultúry. Kto by chcel cestovať časom späť, môže až do staroveku, do obdobia ríše Alexandra Veľkého, Byzantskej či Osmanskej. My sme až tam neboli.

Pokračovať v čítaní “Lážo – plážo bikovačka po Macedónsku”

Na bajkoch okolo Durmitoru

Na bajkoch okolo DurmitoruPosledný tohtoročný trip do Čiernej Hory začal netradične v nedeľu o 00.00 hod. Už takýto štartovací čas predurčoval, že pôjde o nevídaný zážitok. Nasadli sme do deväťmiestneho tátoša a vyrazili na hore spomínaný smer pohorie Durmitor v MONTE NEGRO v zložení „praotec“ Viktor a „detičky“ Julča, Dada, Zuzana, Peťo, Pali, Maťo, Dano a ja.

Pokračovať v čítaní “Na bajkoch okolo Durmitoru”

Moldavsko – Besarábia

Moldavsko – BesarábiaPodľa väčšiny sprievodcov najchudobnejšia krajina Európy, cesty plné výmolov lemujú polia černozeme a lány suchej kukurice. Lesy sú vyklčované a tvoria iba 6 % plochy. Domáci si sťažujú na suché počasie a dážď by privítali s radosťou. Po ceste stretávame konské záprahy, na dedinách prevládajú zelená a modrá farba, či už na domoch alebo ich bránach. V každej dedine nachádzame studne, nahradzujúce chýbajúce rozvody vody. Od severu k juhu na pohľad mierne zvlnená krajina s orechmi pozdĺž ciet a najvyšším vrcholom Dealul Balanesti vysokým 430 mnm v celtrálnej časti krajiny. Rusky tu vraj hovorí až 80% obyvateľov, ale s azbukou sme sa tu nestretli, všade prevládajú nápisy v latinke.

Pokračovať v čítaní “Moldavsko – Besarábia”