Moldavsko 2016

DSCN1140Tam a zase zpátky, príbeh nováčikov Viktorových dobrodružstiev. V prvom rade chceme poďakovať Viktorovi za super zážitky. Viktor je skvelý sprievodca, človek a po novom aj kamarát.

Opustili sme pohodlie našej nepohodlnej dedinky pri Trenčíne, nakladáme bicykle batožinou a vyrážame do BA kde máme stretnutie. V Bratislave sme stretli cyklistku, ktorá išla rovnakým smerov a ako rodená Bratislavčanka nás priviedla priamo na miesto stretnutia. Ak toto číta patrí jej naša vďaka. O pol jedenástej sa stretá pekne vykutálená partička dobrodruhov: Viktor, Paťka, Mates(ja), Mišo, Lucka, Maťo, Olšo a ďalší dvaja novici Stanko a Tomi. O jedenástej vyrážame do známeho neznáma. Viktor šoféroval celú noc, pričom všetci odfukovali. Patrí mu veľký obdiv za jeho šoférske schopnosti.

Prvá zastávka bola v Rumunskej dedinka Sapanta na veselom cintoríne, ktorý je chránenou pamiatkou UNESCO. Pri našom príchode začala omša, ktorá neskončila ani po hodinovej degustácii miestneho pivíčka. Po obhliadke šteniatok vhodných k pašeráci nasadáme do auta a pokračujeme v dobrej nálade ďalej.

Prvú noc trávime v penzióne za super cenu a ochutnávame tradičnú polievku, ktorá niektorým chutila no a niektorým menej. Podľa Viktorových slov: Ani pes to nechce žrát. A to doslovne. J Ráno vyrážame, po ceste do obchodu dopíjame pivá a za vratné fľaše dopĺňame zásoby. Po ceste navštevujeme miestne monastíri, chrámy pravoslávnej cirkvi. Večer prespávame pri studni, ktorá bola vysoko frekventovaná miestnym obyvateľstvom po celú noc. V domčeku pri nej sme si pýtali povolenie prespať. Ujo v župane nám s prekvapeným výrazom napokon vyhovel. Maťo nejedného domáceho pri naberaní vody vystrašil, nakoľko nocoval pod prístreškom studne. Ráno sa prebúdzame do krásneho rána. Kúsok od stanov sa pase kôň a kozy, gagocú husi. Po ceste k moldavským hraniciam sme si spravili menšiu obchádzku cez neprebádané územie. Tu sa zastavujeme pri miestnej krčmičke okolo ktorej práve prechádzala teta s koňmi, tá nám ochotne pribrzdila a zapózovala. Krčmár bol veľmi pohostinný, všetkých nás vybavil zelenými šiltovkami, ponúkol orieškami a aj napriek biednej situácii bol veľmi ochotný a nápomocný. Viktora zobral k sebe na statok a podaroval mu fľašku pálenky. Po pár pivečkách a spoločnej fotke pokračujeme v ceste do Moldavska. Tu prespávame v mestečku Rezina na hotelu Anastasia. Po zaslúženej sprche v hoteli navštevujeme miestnu plaváreň. Večer sa vydávame na bajky k obhliadke neďalekej Saharany. Vytrasení miestnymi cestami a uvoľnení miestnym pivkom, ktoré čapujú v každých potravinách sa vraciame na hotel. Ďalší deň prechádzame na bicykloch ďalšie hranice, tento krát s väčšou opatrnosťou. Vitajte v Podnestersku. Na hraniciach dostávame výplach a ukážku kto je tu pán, pri fotení erbu na ktorom je kosák a kladivo. Maťo prelustroval telefón, aby miestny čavaréz videl, že už nemá v telefóne žiadne fotky z hranice. Pokračujeme do mesta Ribnica, stretávame večne živého súdruha a v blízkej dedinke nasávame v krčmičke miestnu atmosféru. Cesty sú v super stave a pri opustení mesta takmer bez áut. Ďalší deň sa vydávame do krásnej oblasti OrheiulVechi. Tu si vychutnávame krásnu, nie dlhú, ale horúcu bicyklovačku pri teplote 39*C. Naším jemnejším polovičkám dochádzali baterky, ktoré dobili v miestnom pohostinstve. Stretávame príjemných ľudí, mladú herečku Júliu a jateční krčmárku Sonetu. Tá s nami zatvárala krčmičku a v blaženej nálade nocujeme v penzione villa Rosa. Niektorí pod strechou, iní pod stanom či širákom. Pani domu nám pripravila výdatné raňajky a na cestu pribalila arzenál, potrebný pre udržanie večernej nálady J.

 Po ceste domov nastali v Rumunsku technické problémy s vozíkom, ktorý bolo potrebné zvariť. Viktorov šiesty zmysel na ľudí s dobrým srdcom opäť nesklamal. V neskorých hodinách zastavujeme v prvej dedinke, kde ochotná pani (boss ako sa sama označila) vybavila opravu do desiatich minút. Myslím že pani by to zvarila aj sama, ale pre istotu to nechala na chlapov tak ako to býva zvykom. Pri oprave sme ich hostili vínom, to sme však netušili že sa nachádzame na dvore vinára a až ten nám ukázal ako má chutiť dobré vínko. Zbehol do pivnice a načapoval nám na stôl 4 litre na zlepšenie nálady. Opäť sa ukázali dobré srdcia ľudí, ktorý sami nemajú na rozdávanie. Tam kde ochota a láska nahradí bohatstvo, peniaze a luxus to v každom z nás zanechá stopu a sami sa stávame lepšími ľuďmi. Preto sa nebojme vykročiť do krajín, podľa internetu chudobných, tam sa skúmajú hodnoty finančné nie však hodnoty a charakter ľudí. Skutočne bohatý človek nie je ten, ktorý má peniaze a majetok, ale ten s veľkým srdcom.

Chceme poďakovať Viktorovi za nezabudnuteľný, nie posledný výlet a taktiež celej partii s ktorou sa dúfam čoskoro uvidíme.

PAT a MAT

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.