moja osobná stránka
Po nočním přejezdu z Bratislavy a nedělní projížďce v dešti kolem jezera Lacul Vidra jsme se v pondělí probudili do slunečného rána. Z Obarsia Lotrului jedeme po Transalpině smerem na jih, kroužíme po serpentinách ke společné zastávce před salašem. Roman si začal hrát se psy, ale karta se poněkud obrací:
Po roku sme sa opäť rozhodli navštíviť juh Rumunska, potúlať sa na bajkoch českými dedinami Gerník, Svatá Helena a na pálavách splaviť najkrajší 25 km úsek rieky Nera. Gerník je najväščia česká dedina, ktorá vznikla v roku 1827 a leží vo výške 550 m. n m. a v krčme “U rybníka“ načapujú dokonca aj české pivo. Miestny pekár Josef, u ktorého prespávame, nám každé ráno pripravuje bohaté raňajky, po ktorých je problém sadnúť na bicykel a vyraziť do terénu.
„Ak budem zrelý už len na Ebike, pôjdem rovno do švajcu na eutanáziu.“ – Peťo 2016
„Chodiaci cestu zvládne.“ Norbekov
Tento Peťov citát je pre všetkých, ktorý hľadajú tú ľahšiu cestu. Peťo je filozof veľkých rozmerov a jeho citát vystihuje tento výlet dokonale. Bez výhovoriek hore kopcom, po troch pivách dolu kopcom. Jednoduchá matematika.
Ako to vraj na Viktorových výletoch býva, vylosovali ma ako šťastlivca, ktorý spíše naše malé ukrajinské dobrodružstvo. Sobota 22:00, zraz na Vavilovovej, spoznávanie parťákov, popri kolujúcej slivovici, nech cesta rýchlejšie zbehne.
1.večer: Pri zvuku štrngajúcich pohárikov nastupujeme na nočnú cestu smer Maďarsko … Srbsko – Rumunské hranice cez Temešvár, tam kde sa Nera vlieva do Dunaja. Všetci sú správne naladený a plný očakávaní z nových dobrodružstiev a zážitkov, že pri spomínaní na minulé expedície z Albánska, Čiernej hory, Bosny a Hercegoviny, Moldavska, Macedónska a Podnesterska ani nezbadáme a stojíme v kolóne na maďarskej diaľnici. Pokrivené plechy nám pripomenú, že netreba zabúdať na mikrospánok šoféra a do svitania s vodičom vždy niekto z posádky komunikuje. Pasová kontrola prebehla hladko ako aj výmena európskych peňazí za rumunské – plastové, čo člen jednej lode neskôr ocení pri sušení. Cesta necesta príjemne ubiehala vďaka nespútanej lavíne Dušanových príbehov z potuliek svetom, vždy pohotovo doplnených Jankinými poznámkami. Mne osobne utkvela v pamäti tá „ t r a b a n t o v á „. Vždy keď vidím na ceste automobil vyrobený priemyslom NDR hrnú sa mi do očí slzy smiechu.
Tam a zase zpátky, príbeh nováčikov Viktorových dobrodružstiev. V prvom rade chceme poďakovať Viktorovi za super zážitky. Viktor je skvelý sprievodca, človek a po novom aj kamarát.
Opustili sme pohodlie našej nepohodlnej dedinky pri Trenčíne, nakladáme bicykle batožinou a vyrážame do BA kde máme stretnutie. V Bratislave sme stretli cyklistku, ktorá išla rovnakým smerov a ako rodená Bratislavčanka nás priviedla priamo na miesto stretnutia. Ak toto číta patrí jej naša vďaka. O pol jedenástej sa stretá pekne vykutálená partička dobrodruhov: Viktor, Paťka, Mates(ja), Mišo, Lucka, Maťo, Olšo a ďalší dvaja novici Stanko a Tomi. O jedenástej vyrážame do známeho neznáma. Viktor šoféroval celú noc, pričom všetci odfukovali. Patrí mu veľký obdiv za jeho šoférske schopnosti.
Zmena je život, a tak sme na chvíľu opustili milovaný Balkán a po roku sme zase nakukli do komercie s jej výhodami (ubytovanie v horskom penzióne s príjemnými majiteľmi) a nevýhodami (pivo, ktoré nechutilo, ale podľa ceny sa tvárilo že by malo..).
Hovorí sa že najťažšie je začať a potom to už ide samo. Milujem bicyklovanie a preto som sa jeden deň rozhodla posunúť každodenné vozenie sa po okolitých kopcoch Banskej Bystrice za hranice Slovenska. Výber padol na Čiernu horu a pridala sa k nej aj Albánsko.