Tento nápad zažiť s Viktorom Moldavsko sme sa snažili zorganizovať dva roky, najskôr sa Dušanovi, ktorý prišiel s týmto nápadom rozpadla partia, druhý rok aj keď opäť ťažko, sa nám podarilo dať partiu dokopy. Takmer pred odchodom sa Majovi, čo sa tváril trochu nezúčastnene podaril husársky kúsok a prihlásili sa mu dve dievčatá, ktoré našu pánsku spoločnosť príjemne narušili. Partia pokope a mohlo sa vyraziť.
Do Bratislavy sme sa k Viktorovi dopravili dvoma autami, naložili sme bicykle na Viktorovu vlečku, batožinu a seba do auta a môžme vyraziť smer Rumunsko a následne Moldavsko.
Je skoré ráno a naša prvá zástavka je mestečko Negrešti, kde si meníme rumunské peniaze, bankomat síce nefunguje, ale našťastie aj zavčasu bola otvorená zmenáreň. Potom už nám nič nebránilo v ceste za zaujímavosťami Rumunska. Ako prvá bola zástavka v dedinke Sapanta na Veselom cintoríne. Poviete si, aký cintorín môže byť veselý? Ani ja som nemal predstavu. Tu sa oplatí nechať sa pochovať. Z náhrobných kameňov na vás nehľadia smutné, vznešené ani vážne tváre, ale maľované postavy a životné príbehy zosnulých aj s popisom ich profesie, ktorú vykonávali počas života. Bolo by možno zaujímavé vidieť tam príbeh niektorých ľudí z nášho širokého okolia. To by sa dotyčný zhotovovateľ asi dosť spotil. Ale zážitok to bol vskutku pekný. Oplatí sa vidieť. A koho tam nestretneš, slovač na motorkách, všade sme.
Po malom občerstvení v miestnej krčmičke sa poberáme ďalej Rumunskou krajinou. Ďalšia zástavka je v pohorí Maramureš v sedle Príslop 1418 m, miesto, kde je Viktor zjavne doma, máme pocit, že sa ho už domáca pani nevie dočkať. Dávame si kávu a počúvame veselé historky o Slovákoch, ktorí sa radi vracajú do tejto horskej chaty. Malebné miesto s kostolíkom obklopené peknou prírodou. Po trmácajúcej ceste nám padlo vhod takéto miesto na trocha oddychu, okolitý strojový park sme si nevšímali, veď sa buduje všade. Pomaly začíname premýšľať o nocľahu, ktorý nachádzame v Sučeave, v malom motoreste. Ubytovanie jednoduché, ale viac sme od toho ani neočakávali, hlavne, že sme mali konečne po dlhej ceste posteľ.
Ráno už nekompromisne naberáme smer Moldavsko. Trmácame sa cestou, ktorá je výrazne horšia od našich ciest. Tesne pred hranicou ešte jedna Viktorova známa krčmička, majiteľovi sme zjavne vzácny, pri našom príchode do krčmy, bleskovo vysťahoval domácich štamgastov a usadil nás za stôl, pohostil rôznymi pochutinami, zlou kávou a ako inak pivkom.
Prichádza colnica, hranica s Moldavskom na rieke Prut v obci Stanca. Bežný moment na hranici, kontrola peknou colníčkou a vďaka jednému z nás, máme o „zábavu“ na pár hodín postarané, vyčúrať sa v areáli colnice vám skutočne neodporúčame, ak tam nechcete strávi ť ďalšie tri hodiny. Arogantný colník vám najskôr zoberie pas, potom sa vyhráža pokutou, vypisovaním formulárov, lebo toto sa nerobí.. Aj keď na druhej strane vhodná príležitosť na zoznamku s veľvyslanectvom a nakoniec aj so samotným veľvyslancom pre Slovenskú republiku v Kišinove. Trocha zábavy, trocha obáv a zdržania, ale Viktor mal aspoň čas pre seba a pospal si na volante. Po telefonáte s našim sympatickým veľvyslancom a príchode šéfa colnice sa nám podarilo získať náš pas a mohli sme pokračovať deravými cestami za ďalším dobrodružstvom, tento krát už v Moldavsku.
Mesto Rezina bolo našou prvou zástavkou a aj miestom prvých nocí a vôní v Moldavsku. Usalašili sme sa v hoteli Anastázia. Pekný,čistý, jednoduchý hotel s výhladom na rieku a Podnesterskú republiku. Anastázia bola v celku blízko pešibusom do reštaurácie, kde sme si pochutnávali na Moldavskej strave a samozrejme vínku večer čo večer v dobrej nálade až do záverečnej. Mali z nás radosť, spravili sme tam dobré meno, slovákov tam majú radi
Naša prvá cyklo turistika po Moldavsku viedla do Saharny, kláštorný komplex, ktorý je jedným z najvýznamnejších pútnických miest v Moldavsku. Kedysi dávno sem prichádzali mnísi a do mäkkej skaly vytesávali skromné izby, ktoré sa neskôr premenili na jaskynné kláštory. Najvyšším bodom je „Grimidonská skala“, kde veriaci uctievajú stopu Panny Márie. Podľa tradície raz jeden z mníchov uvidel na skale postavu obklopenú svetlom. Ponáhľal sa k nej, no keď sa dostal na miesto kde stála, našiel tam už len stopu odtlačenú v kameni. Považoval to za znamenie a miesto bolo vyhlásené za posvätné. Pokračujeme do mestečka Rezina, v miestnych potravinách ako už býva zvykom si dávame občerstvenie, opravujeme prvý defekt a čakáme kedy prestane pršať. Cestou míňame monumentálny starý tank T34 na bielom podstavci. Za drobného daždíka prichádzame unavení do hotela. Večer degustujeme opäť Moldavské víno, tento krát Cricova.
Druhý deň už máme slniečko v plnej paráde, v pláne samozvanú Podnesterskú republiku. Najmenej navštevovaná krajina v Európe. Keďže už vieme ako sa máme správať na colnici, neudeje sa nič zaujímavého, dostávame „časenku“, koľko hodín sa tu môžeme zdržať, po výmene peňazí už opäť degustujeme miestne pivo, kávu a koláče v meste Rybnitsa. Káva sa neušla všetkým, došla voda, tak dvíhame zadky a už sme zvedaví na sochu Lenina na obrovskom betónovom priestranstve. Cesty o niečo krajšie ako u susedov, ľudia príjemní, zvedaví odkiaľ prichádzame, turistov je tu málo, debatujeme, čo by sme mali vidieť. Veľa času nezostáva, ochutnávame borš v príjemnej reštaurácii, navštívime kostol a ponáhľame naspäť, aby sme neprešvihli náš čas, ktorý máme vymedzený colnicou. Vraciame sa do Reziny a klasika, deň končíme v našej obľúbenej reštaurácii.
Lúčime sa s Anastáziou, nakladáme bicykle a pokračujeme do dedinky Orhei. Prechádzame po morskej vápencovej usadenine do údolia k rieke nad ktorou sa nachádzajú jaskyne a klenot Európy, najväčší jaskynný kláštor Orheiul Vechi. Veľkým zážitkom je pre nás pravoslávny kostol, cely mníchov rozmiestnené na strmom brale, opát s dlhými sivými vlasmi a bradou, ktorý tu na všetko dohliada skrytý v temnej miestnosti. Pred sebou má kamenný stôl, na ňom čajník, zväzky sviečok a náboženské predmety. Zážitok. Robíme si okružnú cestu po krajine, kde je poľnohospodárstvo na slušnej úrovni, polia obrobené, pestuje sa široká škála plodín. Niekoľko krát pretíname rieku, kde sa napája pasúci sa dobytok, kúpu kačice spolu s volavkami a iným divokým vtáctvom. Dedinka s príjemnou atmosférou, s prašnými cestami, koníkmi a milými ľudmi. Hľadáme ubytovanie u domácich, cena síce prehnaná, ale berieme, sľúbili aj raňajky. Príjemné popoludnie trávime s domácimi, chutnáme ich vlastné víno a máme to aj s kultúrnou vložkou, keďže pán je učiteľ hudby a trénuje s mladými tínedžerkami spev. Veľmi pohostinní príjemní ľudia, škoda odísť.
Čas je neúprosný, čakajú nás vínne pivnice Milestii Mici, ktoré patria k najväčším na svete. V rámci produkcie vína sa Moldavsko radí medzi svetové veľmoci. Vinárstvo Milestii Mici je dokonca zapísané v Guinessovej knihe rekordov. Je zaregistrovaná ako najväčšia pivnica podľa počtu fliaš. V pivnici sa nachádzajú takmer dva milióny fliaš. Obrovský podzemný komplex v sebe ukrýva približne 200 km podzemných chodieb. Priestory sú rozdelené do ulíc, tak ako v riadnom meste. Po nich sa dá premiestňovať pešo, bicyklom alebo autom a nachádzajú sa tu pochopiteľne aj dopravné značky. Pivnicu ročne navštívia desaťtisíce turistov. Napriek tomu, že Moldavsko nepatrí medzi najvyhľadávanejšie destinácie na svete, ich vína a pivnice môžu byť dôvodom, prečo krajinu navštíviť. Návštevu pivníc je však treba nahlásiť dopredu, čo Viktor nevedel a tak sme zostali iba pri nákupe vína a pri ochutnávke pod stromom za dreveným stolom. To bolo smiechu a dobrej nálady, pretože víno majú naozaj kvalitné a dobre sa pije. Naberáme smer Kišinev, veľvyslanec nás po našom incidente na colnici pozval na kávu. Porozprával nám o krajine. Prezreli sme si hlavné mesto, kde v minulosti žil a tvoril významný ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin a večer sa presúvame k jazeru, pod najvyšší vrch Moldavska . Náš posledný deň trávime ako inak na bicykloch, sme zvedaví na najvyšší bod Balanesti Hill 419 m n m, no ak čakáte kríž na vrchole, tak budete sklamaní. V malom obchodíku si dávame posledné „orosené“, nakladáme bicykle a arrivederci Moldavsko. Viktor šoferuje celou cestou domov, patrí mu naša veľká vďaka, za nahliadnutie do tejto chudobnej krajiny, kde sa zastavil čas. Viktor tešíme sa na ďalšie dobrodružstvá!
M&A
