Livigno, pojem, ktorý pre každého znamená niečo iné – pre niekoho bezcolná zóna, pre niekoho dobrá káva, takisto ako v skoro celom Taliansku, pre niekoho začiatok Dolomitov, krásnych hôr, turistických cestičiek a všakovakých horských radostí, pre niekoho cyklistický raj a nezabudnime na zimu, ktorá určite príde… Aj my sme sa vybrali do tohto mnohokrát spomínaného kúta Európy – Livigna – nazývaného taktiež „Malý Tibet“. Dohodli sme sa. Konečne, a kde inde ako v Kolkovni. Kto pojde? Maťo (Martin Bíro), ten básní a tomto kúte už dávno a hneď ako vznikla táto prekrásna myšlienka, že pôjdeme, neváhal a hneď kričal – idem. Prvý. Mal som začať kočkami, možno mi to preáčia, ale Maťo bol veľmi presvedčivý. Takže Julča, Maťa, Danka – ideme. Danka dokonca ponúkla na odvoz auto, keby náhodou nás bolo viac ako deväť. Druhá, tretia, štvrtá.Maťo 2 (Matrin Dobranský) áno aj ja idem … Piaty. Lucia a Mišo – tak hlavne Miša lákala práve tá prvá, uvedená možnosť Livigna … ideme, tu je záloha. Šiesta, siedmy. Duňo (Jožo Dančo, to ja …) – áno idem … ôsmy. A jasné – Viktor, prapapa … – ten to bude kočírovať. Teda auto, veľké, kam sa všetci zmestíme, ak si to teda zvyšok ešte nerozmyslí a povie – aj my ideme. A bolo takýchto prvotných nadšencov dosť.
moja osobná stránka