Na prelome augusta a septembra som po roku opäť navštívil Albánsko. Po ceste sme prenocovali pri moste Djurdjeviča Tara a navštívili monastir Morača. Pohybovali sme sa po horách v severnej časti krajiny v Dinárskych horách s najvyšším vrcholom Jazerca, vysokým 2 694 m n. m. Navštívili sme malebnú dolinu s najväčšou miestnou dedinou rovnakého názvu – Thethi a dolinu s dedinkou Valbona, s úžasnou krajinou s prekrásnymi scenériami a veľmi príjemnými ľuďmi.
Plavili sa na trajekte po jazere Komani, vraj jednou z najkrajších vodných trás na svete (podľa sprievodcov) a tí ozaj neklamali. Bola to očarujúca plavba s množstvom zátočín a strmých útesov. Iba škoda, že tento suchý rok sa prejavil aj tam a nespočetné množstvo vodopádov bolo vyschnutých. Naspäť do Shkodry sme sa presúvali vnútrozemím a bola to príjemná zmena. Cesta kopírovala všetky zákutia jazera Fierze, ktoré zásobuje väčšinu Albánska elektrickou energiou a stále naberala výšku. Naokolo iba vysušená krajina bez dedín, stromy, suchá tráva a kúdole prachu. Ten sa nám napokon podarilo striasť v dvojdňovom odpočinku vo Velipoje pri mori, na miestnej pláži.
Cestou domov sme prebivakovali na sútoku rieky Tara a Piva v kempu Montingstour a v Sarajeve okúsili pravú tureckú kávu. Počasie nám vyšlo nad očakávania. Na môj vkus bolo až priveľmi horúco, ale prežil som to.
Účastníci: Bohuš, Majo, Ivka, Juraj, Vojto a Alenka.
Foto: Vojto & Viktor