Cyklistické akcie na leto 2019
TU...


Požičiavam prívesný vozík na 9 bicyklov.
Info TU....


Galéria

Bicyklovačka za rodákmi v Rumunsku Jeden super zájazd,alebo Rumunský Banát Lážo – plážo bikovačka po Macedónsku Bjelašnica – Bosna/Hercegovina P1010230 Banát po vode a na bicykli MONTE NEGRO - ALBÁNSKO Samozvane Kosovo –z denníka účastníka zájazdu

Archív

Albánsko –národný park Thethi a dolina Valbona

Po roku sme si opäť zopakovali výlet na sever Albánska do oblasti národného parku Thethi a doliny Valbona. Michal,Danka,Majo,Ondro,Martin,Jano,Čiko a ja sme vyrazili z jesennej Bratislavy na 14 hodinový presun autom smer Balkánsky polostrov. Príchod do Albánska. Náš tradičný camp na dvore u môjho kamaráta policajta v Kopliku sme vymenili za novovybudovaný kemp pri Skadarskom jazere kúsok od Shkoderu. Žiadala sa nám zmena. Kemp spĺňa najvyššie parametre čo sa týka vybavenosti a wifi je už aj tu samozrejmosťou.

Na druhý deň ráno sa balíme na 3-dňový trip a vyrážame do hôr. Bolo teplo,takže občasné zastávky v miestnych krčmičkách potešili. Po novovybudovanej asfaltovej ceste sme pomaly začali naberať výšku a poobede dosiahli najvyšší bod 1670 m. Občerstvenie na chate v sedle po namáhavom stúpaní padlo všetkým vhod a 12 km zjazd do doliny bol už iba adrenalínovým zážitkom. Ubytovali sme sa v kempe pri starej škole. Niektorí z nás spali v izbe,niektorí v opustenom stane na záhrade a zvyšok vonku pod altánkom. Pred spaním sme ochutnali zlatý mok miestnej krčmičky a spolu s domácimi pozerali v televízii kvalifikačný zápas medzi Albánskom a Portugalskom. My sme sledovali zápas pri pive a domáci „nasucho“…neviem prečo. Možno veria nejakej povere…Prehrali 0:1 až v predĺžení,tak asi na tom niečo bude. Ako dobre,že táto povera nedorazila až ku nám…

V nasledujúci deň sme si omrkli miestnu atrakciu vežu Kula,ktorá súvisí s krvnou pomstou,popozerali dedinku Thethi a vyrazili dolu dolinou na malú osadu Nderlysaj,ktorá bola vlani skoro celá opustená vyľudnená,ale teraz sa už ľudia do nej znova vrátili. Dedinka totiž pred 2 rokmi úplne vyhorela,až na pár domčekov. Ja som domácim poukazoval fotografie osady ako vyzerala pred 5 rokmi,ktoré som spravil keď som tam bol prvýkrát.

A potom začala časť etapy,poldňové stúpanie po rozbitej ceste do výšky 1630 mnm,kde sme zabivakovali v jedinom domčeku,ktorý slúžil ako miestny „motorest“. Boli sme jediní hostia a podľa domáceho bolo jediným jedlom pivo. Na jedenie vraj nič,že nemá. Hlad nás však nenechal zmieriť sa s touto informáciou a išli sme sa o tom presvedčiť na vlastné oči a objavili sme v mrazáku párky neznámeho roku výroby a dokonca aj starý chlieb sa našiel v kuchyni. A tak Čiko osmažil párky na panvici a mali sme dokonca teplú večeru. Spokojní,so zahnaným hladom,uhaseným smädom,sme si ustlali na terase pod strechou.

Ráno sme nastúpali posledných 200 výškových metrov a začala najpohodlnejšia časť cyklovýletu – poldňové klesanie až do mestečka Skhodra s občasnými zastávkami v krčmičkách a baroch po ceste,niekto si dal kávičku,niekto Colu a niekto pivko. Počas zjazdu sme obdivovali krásy prírody – úplne pripomínala malé himalájske doliny,krásne scenérie. Na podvečer sme dorazili späť do kempu,spáchali hygienu,naložili bicykle na prívesný vozík,vyplatili parkovné a vyrazili do Komani,kam sme dorazili už až za tmy. Po výdatnej večeri pobalili veci na 2-dňový výlet do Doliny Valbony a zaľahli.

Ráno nás domáci zaviezol k priehrade,kde sme sa nalodili na loďku,z ktorej sme sa po 3 hodinách plavby vylodili na druhej strane priehrady v mestečku Fierze. Vyplávali sme o 10 minút skôr ako sme mali,ale bola to chyba,pretože po telefonáte 15 minút od vyplávanie vypukla medzi posádkou panika. Museli sme sa otočiť a vrátiť pre ďalších pasažierov,ktorí prišli presne na čas,naša loď bola posledná v ten deň,museli sme sa po nich vrátiť. Plavbu sme viac-menej všetci prespali,keďže počasie nebolo bohvieaké… Po vylodení sme sadli na bicykle a vyrazili do mestečka Bajram Curri,kde sa nám podarilo nájsť ubytovanie v hoteli na benzínke. Náš osvedčený hotel v meste bol totiž obsadený . Po ubytovaní sa sme vyrazili omrknúť mesto,vymeniť domácu menu albánsky lek (ALL),popozerať tržnicu a čo sa zmenilo v meste za čas od poslednej návštevy,čiže za rok. Nič.

Po raňajkách,ktoré sa líšili od tých prisľúbených pri ubytovaní sa,boli veru slabšie,sme naskočili na bajky a vyrazili na výlet dolinou Valbony. Po 20 km šlapania do mierneho stúpania spojeného z odpočinkom v miestom bare a ochutnávkou miestneho piva sme dorazili k rázcestiu,kde sme sa rozdelili. Zvyšok partie pokračoval ďalej dolinou až na jej koniec cesty do osady Rragam,Čiko a ja sme zatočili doprava a začalo namáhavé stúpanie po lesnej a kamenistej ceste smerom k hraničnému prechodu Kasaj na Čiernu horu. Prechod slúži iba pre off roady a peších. Po dvoch hodinách les ustúpil a pred nami sa otvorila dolina a pohľad na mešitu a pár domčekov nás potešil,no ešte viac asi drevená kôlňa,ktorá medzičasom zmenila svoje poslanie a teraz slúži ako miestny bar. Keďže čas pokročil,rozhodli sme sa ďalej nepokračovať . Čiko zalepil defekt,ktorý dostal pod dedinou,prijemný deduško nám uvaril do náprstku domácu čiernu kávu,my dali po plechovkovom pive a otočili sa späť smer hotel. Asi hodinka jazdy dolu kopcom. Večer sme vyrazili do mesta utratiť posledne peniaze za suveníry a miestne špeciality.

Posledný deň doobeda pobalili veci a vyrazili do prístavu,kde bol na 14:00 plánovaný odchod lode na Komani. Ale loď vyplávala o 2 hodiny neskoršie – Albánci si na presnosť asi nepotrpia. Čakali sme na mikrobus,ktorý priviezol 300 litrový barel,ktorý museli prečerpať do nádrži lode. Všetko by bolo OK,keby použili hrubú hadicu,ale keďže vytiahli 10 m hadicu,o priemere ani niev3 cm,videli sme že to bude na dlhšie. Niektorí zaspali na palube v tieni kajuty,a iní vyrazili do dreveničky v prístave na penivý mok. Okrem nás a dvoch nemeckých turistov tam nezostala ani noha. Po 2 hodinách a 3 pivách zahúkala siréna a my konečne vyrazili. Posádka lode – 4 chalani bola príjemná,dokonca niektorým dovolili skúsiť riadenie lode. Do Komani v kempe sme dorazili už za tmy,vymenili predné koleso na aute,čo nám predĺžilo aj tak oneskorený plánovaný odjazd. Naložili sme bicykle na vozík,pochutili si na večeri v kempovej reštike pod mostom a vyrazili proti noci nazad na Slovensko.

 

2 komentáre Albánsko –národný park Thethi a dolina Valbona

Pridaj komentár