Výlet začal stretnutím v utorok večer pred Viktorovou prevádzkou v Petržalke. Išlo o náš prvý zájazd s Viktorom a očakávania boli veľké. Kombinácia bikovania, hôr a Balkánu bolo niečo, čo sme chceli skúsiť už veľmi dlho.
Krátke predstavenie účastníkov: Renátka, Dušan, Zuzka, Rasťo, Vierka, Maťo, Viktor a my 2 ja.
Po rýchlom zoznámení a naložení bicyklov na vleku Viktorovej dodávky sme sa vydali na dlhú, ale vcelku pohodlnú cestu. Desať hodín ubehlo pomerne rýchlo, väčšinu času sme prespali, poprípade si krátili čas počúvaním Viktorovho hudobného výberu a nadránom sa nám vyskytla aj možnosť uvidieť z auta kúsok krajiny.
Okolo 8 ráno sme dorazili do lyžiarskeho/turistického centra Babin Do, kde sme si nakúpili zásoby na ďalšie dni, keďže v mieste nášho ubytovania obchod nebol. Praktické info – obchod bol otvorený asi len do 5PM, cez víkend bol zatvorený, bolo možné platiť len lokálnou menou (nie eurami), poprípade kartou a mali tu obmedzený sortiment. Preto je lepšie doniesť si trvanlivé zásoby z domu (v aute bolo dosť miesta).
Už len pár (15) km nás delilo od našej cieľovej stanice – dedinky Umoljani, kde sme boli ubytovaní. Umoljani je malá osada situovaná na strmom kopci, takže 300 výškových metrov sme si užili pri návrate z každého výletu 😊. Potraviny tu nie sú, varené jedlo zoženiete asi v 3 reštauráciách/penziónoch. Za zmienku stojí aj malá mešita na začiatku dediny, ktorú sa oplatí pozrieť si aj zvnútra. Ubytovaní sme boli v malom penzióne, kde sa dalo aj najesť. Izby boli fajn, akurát trošku menšie. Ale na prespatie to úplne stačilo.
Deň 1: Umoljani – spodok Bjelašnice – Lukavac – Šabii – Umoljani
Po príchode, polievke a krátkom oddychu sme sa vybrali na prvý výlet – strmým kopcom hore smerom na Bjelašnicu a pred posledným stúpaním na jej vrchol sme zabočili doprava na Lukacev a cez Šabii naspäť do Umoljani (s krátkou zastávkou na pivo). Na začiatok táto trasa celkom stačila, okúsili sme trošku z hôr aj lokálnych dedín. Uvažujúc spätne by sme pridali aj výstup na Bjelašnicu (tak ako to spravili Maťo a Vierka). My sme sa bohužiaľ na Bjelašnicu nedostali ani nasledujúce dni, čo je dosť škoda, keďže ide o najvyšší vrch (2067 m n.m.) rovnomenného pohoria. Večer sme strávili všetci spolu na terase v sprievode Rasťovej gitary.
Zhrnutie:
- Vzdialenosť: 18,84 km
- Stúpanie: 564 m
- Povrch: asfalt/šotolina
- Menšie kolečko na pár hodín, odporúčame pridať aj výstup na Bjelašnicu
Deň 2: Umoljani – Lukomir – Konjic – Tarčin – Hadžići – Babin Do – Umoljani
Nasledujúci deň sme sa vydali na výlet do dediny s názvom Lukomir. Ako sa môžete dočítať aj v iných príspevkoch na tejto stránke, Lukomir je najvyššie položená a najodľahlejšia obývaná dedina v B&H situovaná vo výške 1495 m n.m., trvalo obývaná 13 obyvateľmi. Pre svoju unikátnosť sa dostala aj do zoznamu UNESCO, preto je určite hodná návštevy a krátkej prehliadky. Ale pekne po poriadku. Ráno sme znovu absolvovali strmý výstup po šotoline smerom k Bjelašnici, avšak na križovatke pred posledným stúpaním sme sa tentoraz vydali doľava smerom na Lukomir. Tento úsek bol jednoznačne jednou z topiek celého výletu. Cesta viedla po vyprahnutej krajine popod vysoké hory, sem tam nejaký salaš či stádo oviec s bačom. Na zeleň v podobe stromov či kosodreviny sme natrafili len veľmi zriedkavo. V Lukomire sme sa chvíľu zdržali, pozreli si lokálne obydlia a mešitu, dali si kávu (ako inak z džezvy) a pešo vyšli na menší kopec na kraji osady, odkiaľ bol úžasný výhľad na okolité pohoria a rokliny.
Z Lukomira sa následne možno vydať viacerými cestami:
- Pokračovať v okruhu do Umoljani (neboli sme si istí, i touto cestou prejdeme s bicyklami, ale Maťo ju úspešne absolvoval a potvrdil, že tadiaľ dokonca vedie asfaltka 😊);
- Vrátiť sa kúsok späť tou istou cestou a spraviť si okruh v okolí po vyznačenej cyklotrase (detail si pozrite na mapy.cz);
- Vrátiť sa kúsok späť tou istou cestou, zísť do Konjicu na druhú stranu pohoria a po ceste pre autá pokračovať cez Hadžići do Umoljani.
My sme si zvolili druhú možnosť, avšak na rozhodujúcej križovatke nám to nedalo a skončili sme na trase číslo 3. Celú cestu dole do Konjicu sme mysleli na to, že nás čaká ešte 70 km a 1500 m stúpania. A to bolo už pol 3 poobede. Nie úplne najpríjemnejší pocit 😊. Zjazd bol krásny, cestou dole bolo viacero zaujímavých výhľadov na hory, okolité dedinky a vysunuté železničné mosty (cestovať vlakom po B&H musí byt zážitok sám o sebe). Super bolo, že sme po celý deň nachádzali množstvo studničiek, kde bolo možné nabrať si (pravdepodobne 😊) pitnú vodu. Za celý deň sme ani chvíľu nepocítili deficit vody. A to bolo riadne horúco.
Po dlhom a strmom klesaní sme dorazili do Konjicu a napojili sa na hlavnú cestu vedúcu do Hadžići. Tento úsek bol dosť nepríjemný, hlavne kvôli kamiónom a nie práve najohľaduplnejším vodičom. Mali sme však šťastie a pár km nás zviezli domáci na nákladnom aute. Vyložili nás pred Tarčinom a ďalej sme pokračovali po hlavnej ceste až do Hadžići. Tento úsek bol už trošku prijateľnejší, nakoľko v tejto časti ide paralelne aj diaľnica. Z Hadžići nás čakalo vystúpať spomínaných 1 500 výškových metrov. Po 90 km a dni strávenom na horúcom balkánskom slnku to bola celkom výzva. Po ceste nás zaujali znaky upozorňujúce na neďaleké mínové polia. Smutná pamiatka na občiansku vojnu. Na ubytovanie sme dorazili až za tmy a pripojili sa ku zvyšku skupiny, ktorá absolvovala trasu č. 2 (tiež veľmi dobrá voľba) a strávili spolu oddychový večer. Nechýbalo víno, jedlo, gitara a spev.
Zhrnutie
- Vzdialenosť: 102,49 km
- Stúpanie: 2 223 m
- Povrch: asfalt/šotolina
- Super kolečko až na úsek medzi Konjicom a Hadžići kvôli premávke, ideálne vyraziť skoro ráno
Deň 3: Umoljani – Sinanovići – Argud – Odžaci – Luka – Umoljani
Hoci sme si večer sľúbili, že ďalší deň si dáme nie o oddychovejšie, v okolí Bjelašnice to vzhľadom na kopcovitý ráz nie je úplne možné 😊.
Ráno sme zišli z Umoljani dole kopcom na hlavnú cestu a vydali sa doprava smerom na Tušilu. Chvíľu sme bicyklovali po asfaltke a tesne za Sinanovići sme odbočili doľava do lesa na štrkovú cestu. Počas jazdy sme mali možnosť užiť si množstvo krásnych výhľadov na skalnaté útesy a rokliny, sem tam nejaké obydlie či stádo kráv alebo oviec, ale predovšetkým božský pokoj. Celý čas sa striedalo stúpanie a klesanie po rôznych typoch povrchov, takže sme sa ani chvíľu nenudili. Po horskom úseku sme sa strmým zjazdom vrátili späť do civilizácie. V dedinke Odžaci sme dokonca narazili na obchod (čo je v tejto lokalite naozaj veľmi neobvyklé), kde sme ochutnali Bosniansku alternatívu kofoly. Posledné kilometre boli náročné kvôli stúpaniu aj horúčavám, povzbudením pre nás boli už spomínané výhľady ako aj dva túlavé psy, ktoré nás neúnavne prenasledovali. Trošku sme z nich mali strach, ale našťastie nám nič nespravili. Za zmienku stojí určite úsek za dedinkou Luka, pre ktorý sedí najlepšie opis mesačná krajina. Naozaj krása, stálo to za tú makačku. Veď posúďte sami. Už len posledných 300 metrov stúpania a dostali sme sa späť do Umoljani. Večer sme sa polomŕtvi pripojili k našej skupinke, ktorá zvolila trasu smerom na Šabići a ďalej popri rieke až k malému jazierku, kde sa dalo kúpať. Trošku sme im závideli ich osviežujúci zážitok.
Zhrnutie:
- Vzdialenosť: 64,26 km
- Stúpanie: 1 782 m
- Povrch: asfalt/šotolina
- Super kolečko s krásnymi výhľadmi a veľmi rôznorodou krajinou
Deň 4: Umoljani – Sarajevo – Umoljani
Posledný deň bajkovania sme si povedali, že hôr sme už nasýtení a patrilo by sa spoznať aj trochu miestnej kultúry. Za cieľ sme si teda zvolili Sarajevo. Po ceste sme si spravili fotku na olympijských kruhoch (spomienka na zimné olympijské hry z roku 1984) a potom hurá dole. Zjazd bol asi najdlhší, aký sme kedy absolvovali. Po ňom nasledoval trošku menej príjemný úsek cez okrajovú časť Sarajeva s hustou premávkou. Okolo obeda sme sa dostali do historického centra, kde sme si pozreli hlavné námestie, zopár mešít, centrálny trh ako aj pamätné miesto, kde bol 28. júna 1914 spáchaný atentát na Františka Jozefa I. Sarajevo je zaujímavé mesto a určite je tu čo pozerať viac ako pár hodín, ktoré sme tu strávili my. Nasledoval návrat do Umoljani po tej istej ceste, akurát že smerom hore. To už taká sranda nebola, ale vedeli sme, do čoho ideme😊. Bol to vcelku náročný stupák, no postupne sme ho zdolali. Na ubytovanie sme dorazili niekedy okolo 7 večer a pripojili sa k zvyšku skupiny, ktorá sa v posledný deň nášho výletu rozhodla zdolať vrchol Bjelašnice.
Zhrnutie
- Vzdialenosť: 101,05 km
- Stúpanie: 1 994 m
- Povrch: asfalt
- Bohužiaľ nebolo kolečko, ale výlet veľmi pekný s asfaltovým povrchom a aj troškou kultúry. Po ceste sme stretli pár bláznivých vodičov, ale ináč celkom fajn cesta
Deň 5: Umoljani – Mostar
Posledný deň bol už naozaj light čo sa týka bicyklovania, ale stále plný zážitkov. Doobeda sme si pešky vyšlapali do osady Gradina nachádzajúcej sa tesne nad Umoljani, pozreli si miestne domčeky podobné tým v Lukomire a chvíľu sledovali miestne slávnosti v Umoljani. Nechýbalo lokálne občerstvenie, kolotoče či vystúpenie folklórnych súborov. Zaujímavý zážitok a neuveriteľne veľa áut (pravdepodobne z celej B&H) na tak malom priestore. Domáci spomínali, že ročníky pred koronou tu bolo až 10 000 ľudí, čo je na tak malú dedinu nepredstaviteľné množstvo.
Po obede sme sa nalodili do Viktorovej dodávky a išli pozrieť Mostar. Cesta do Mostaru nás utvrdila, že do B&H sa ešte musíme vrátiť a preskúmať ju detailnejšie. Výhľady z auta boli úžasné – rieka Neretva s až neuveriteľne tyrkysovou farbou, skaly, veľhory. Úplná nádhera. Prechod z klimatizovanej dodávky do horúceho Mostaru spôsobil všetkým riadny teplotný šok (38 °C v tieni a to bolo už 6 hodín poobede). Pozreli sme si centrum, ktoré bolo ešte charizmatickejšie ako v Sarajeve, prešli si trh a najvýznamnejšie pamiatky a chíľu sledovali odvážlivcov skákajúcich zo Starého mosta. Posledné fotky z Balkánu, nákup suvenírov, rozlúčkový burek a hor sa na dlhú cestu domov. Viktor to dával ako šofér úplne skvelo, berúc do úvahy, že sme mali za sebou celkom náročný deň. Po ceste nám vyrozprával svoje zážitky zo splavov po rieke Omo v Etiópii či zimných výstupov na tatranské štíty. Kto by to bol na neho povedal? Asi každý, kto strávil aspoň chvíľu v jeho prítomnosti 😊. Zvyšok cesty prebehol pokojne a nadránom sme šťastlivo dorazili do Bratislavy. Ďakujeme Viktorovi aj zvyšku skupiny za úžasný zážitok a určite sa vidíme niekde na Balkáne budúci rok!
Záverečné zhodnotenie:
- Úžasná aj keď trochu fyzicky náročná dovolenka. Super bolo, že trasy a ich náročnosť si mohol každý plánovať podľa individuálnych preferencií a kedykoľvek sa oddeliť od skupiny (nikto nikoho do ničoho nenútil😊). A tie zážitky, výhľady a psychický relax stáli určite za vynaloženú námahu;
- Vzhľadom na terén je určite vhodnejší horský bicykel, ale aj krosový to zvládol (bez defektov). Odporúčame vziať si plášte s dezénom určeným na nespevnený povrch a ideálne si zaobstarať pred výletom nový pár;
- Skupina – všetko super ľudia, s ktorými sa dalo zabicyklovať aj príjemne pokecať. Zároveň, ak niekto preferoval, mohol sa kedykoľvek oddeliť a spraviť si výlet sám;
- Dostatok vody po trasách;
Nakúpiť si jedlo (trvanlivé) ešte doma a nespoliehať sa na mini obchod v Babin Do.
