Bicyklovačka za rodákmi v Rumunsku

Bicyklovačka za rodákmi v RumunskuAhoj Viktor! Stránka mana2.sk uverejnila na jeseň tvoju pozvánku do ukrajinskej Koločavy, na cyklovýlet. Z rôznych nepodstatných dôvodov táto expedícia nevyšla, preto si zvolil klasiku Rumunské Karpaty. Konkrétne Padišskú krasovú planinu a priľahlé pohorie Bihor. Toto je prakticky najbližšia destinácia navštevovaná slovenskými horalmi, preto aj pomerne známa. Určite je to dobrá voľba nielen pre cykloturistiku. Krasová oblasť Padišskej planiny ponúka neobmedzené možnosti viacerým outdorovým aktivitám. Keďže je prevŕtaná ako ementál, láka i jaskyniarov.

Padiš, vo svojom centre sústredenom okolo Cabana Padiš, poskytuje osvieženie a ubytovanie čo veľmi spríjemňuje pobyt. Čo si budeme hovoriť – pivko po celodennej drine padne každému. Lenže vy ste museli náhle opustiť planinu a zostúpiť do civilizácie. Prečo?

V: Po celonočnej jazde mojim Peugeotom – napodiv vydržal celú cestu, sme dorazili vo štvrtok ráno do turistického strediska Padiš. Vymákli sme ešte super bicyklovačku v krátkom rukáve a kraťasoch s prehliadkou ponorných hradov /Cetatile Ponoruluj/ a priepastí /Avenul Gemanata, Negru a Pionerilor/ v okoli Padiša. Spali sme v noclahárni miestneho hospodského strediska /či ako to nazvať/ na Cabane Padiš vo výške 1350 mnm za cenu 10 Lei na jedného, čo v prepočte robilo 100,- Sk.. Večer návšteva krčmy, nemali sme to ďaleko – iba dole z podkrovia po kovových šmyklavých schodoch a drevenom rebríku a ochutnávka návykových látok v spoločnosti miestnych obyvateíov. Domáca pálenka – jej modrá farba skor pripomínala našu okenu, či nemrznúcu zmes do chladiča auta v kombinácii s naším Fernetom dokázala divy a tak travíme dve hodiny príjemnej debaty s domorodcama. Ja po „slovensky“, oni po rumunsky, ale napodiv si veľmi dobre rozumieme. Ráno nás prekvapilo 15 cm snehu, chudák auto – ešte som mal letné gumy. Rýchle prehodnotenie situácie, naloženie bicyklov do auta a pomali sa začíname prebíjať dolu do civilizácie k dedinke Pietroasa. V priamej úmere tak, ako strácame výšku, ubúda snehu a počasie sa zlepšuje. Pred odbočkou do doliny žltej rieky /V. Galbenei/ a skonštatovaní, že na ústup je moc priskoro sme odstavili auto na parkovisku, dali prehliadku tohto krásneho kaňonu rieky. Chvílu nám trvalo objaviť značku, ktorá nás doviedla dolu k prameni rieky a pokračovaniu jej kaňonom. Krásne prostredie a okolité scenérie nám nemohlo pokaziť ani „usoplené“ počasie, zážitok to bol úžasný. Dokonca tam miestni borci robia kanoning, mali osadené nity, ale s ich bezpečnosťou bych polemizoval. Nevyzerali moc vierohodne, že by na úkor väčšieho adrenalínu?

M: Navštívili ste obce osídlené Slovákmi. Ktoré to boli obce?

V: Podvečer sme sa presunuli do oblasti osídlených Slovákmi do dedinky Nová Huta, kde nám Pepe vybavil ubytovanie na učitelskej bytovke u Juraja Cigána z Nitry, ktorý tu učí už 3 roky slovenčinu. Za čo mu patrí naša vrelá vďaka – myslím Jurajovi, ale samozrejme aj Pepemu za sprostredkovanie bivaku. V sobotu sme dali na bicykloch 60 km okruh po miestnych chotároch v príjemnom, aj keď chladivom počasí, za občasnej asistencie miestnych psov a konských záprahov. Psi boli viac nebezpeční :o)) Po návrate nás čakal kultúrno-spoločenský program, prehliadka miestnej školy, kde sme si pripadali ako doma pred 30 rokmi. Chudobné, ale útulné a srdečné prostredie. Akurát sme sa trafili do ich tradičných „zemiakových slávností“. A večer nás čakal spoločenský program, návšteva kultúrneho strediska a spoločná zábava s miestnymi pri hudbe a tanci. Živé kapela sa činila, striedala slovenské a rumunské ludové pesničky a tancovalo sa „odušu“ až do skorého rána.

M: Zemiakové slávnosti? Šak porozprávaj viac?

V: Zemiakové slávnosti poriadajú každý rok pre slovenských osídlencov miestnych chotárov. Bol tam prítomný starosta z Terchovej, Slovenský konzul v Rumunsku, hostia z Nitry a samozrejme aj my – ako zahraničná delegácia. Komisia hodnotí najväčší zemiak – viťaz vážil 1,20 kg a bol ohodnotený sumou 80 Lei. Ďalej hodnotili tvarovo najbizarnejšie zemiaky. Boli tam k videniu srdiečka, dvojičky, rôzne „mužské ozdoby“ a dokonca aj Vestonická Venuša. Ale aký zemiak vyhral – si už nepamätám….

M: Akí boli rodáci? Pili tiež borovičku? Aj sa pobili a pohádali?

V: Rodáci boli jedným slovom zlatí, zaujímalo ich čo sa deje tuná na Slovensku, skadial sme a podobne. Ako babky na trhu. Mali tam domácu slivovicu, ale najmä vínko. Bitku sme tam nevideli, aj keď napitých –hlavne 14-15r. deciek tam bolo tiež neúrekom.

M: Mali ste nejaký typ na návštevu tejto oblasti, alebo to bola náhoda?

V: Náhoda ani nie. Na Padiši som bol pred 2 rokmi s 14 člennou partiou kamarátov z Blavy. Cengáč, Peťa, Pepe, Katka zver, Lubka, Cuco a spol. A kedže sa mi tam velmi páčilo, rozhodol som sa tam vrátiť, kedže nám nevyšla spomínaná Ukrajina, ktorú, dúfam, dáme budúci rok na jar pred začiatkom sezóny v Slovinsku.

M: Ok. Urcite tam bola sranda.

V: To veru aj bola! Kto sa zľakol nepriaznivej predpovede počasia a zaváhal, môže ľutovať.

Bicyklovačka za rodákmi v Rumunsku

Krasová oblasť Padišskej planiny ponúka neobmedzené možnosti viacerým outdorovým aktivitám. Keďže je prevŕtaná ako ementál,láka i jaskyniarov. Určite je to dobrá voľba nielen pre cykloturistiku.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.