POZOR!!!
Posledné 2 miesta
na bicyklovačku do
Albánska 11 - 19. 8.

Klikaj TUTOK

--

Cyklistické a skialpové akcie na rok 2018 - pozvánka

Info TU....


Požičiavam prívesný vozík na 9 bicyklov.
Info TU....


Galéria

Caban Padiš v pohorí Apuseni (Rumunsko) Moldavsko – Besarábia Ako sme na Ukrajinu šli...a nedošli... Treskujúce Albánsko Rumunsko - Apuseni - máj 2015 Ukrajina skialp 2016 DSC07554 MONTE NEGRO - ALBÁNSKO

Archív

Jarný Retezat na skialpoch 2017

Jarný Retezat na skialpoch 2017Tento výlet bol súčasťou očisty,ktorou som prechádzala na fyzickej úrovni. Mojím zámerom bolo prečistiť si hlavu a načerpať energiu. Z celej osádky auta v počte sedem + Viktor,sme len dvaja išli do rumunského Národného parku Retezat prvýkrát. Takmer celú cestu,ktorá ubiehala počas noci,som prespala. Šla hladko a bezpečne,s pár zastaveniami a nákupom rumunských peňazí na hranici. Bankovky majú Rumuni veľmi pekné a vraj neroztrhnuteľné. Bolo príjemné zobudiť sa ráno na úpätí národného parku,naložiť si batoh a vyraziť. Najskôr napešo a potom s prezúvaním sa do skialpinistických lyží sme boli do dvoch hodín na mieste Cabana Pietrele (1480m)…chata (alebo jedáleň s bufetom),opodiaľ roztrúsené chatky,plastová latrína a sprcha v potoku. Miesto viedol párik so svojráznou dikciou.

Počasie nám prialo počas všetkých dní a ťažkého snehu bolo dosť. V prvý deň bolo slnečno,tak sa polovica z nás ostala vyhrievať na slnku,ostatní absolvovali niekoľkohodinovú túru. Podvečer sa na každej chatke dial rituál založenia a udržiavania ohňa s drevom na prídel. Elektrickú energiu sme mohli využiť v čase od 19ej do 22ej. Minimalizmus chatky (dve postele s dekou,pidi-stolík,pec,klince na stenách) bol pre naše potreby maximálne postačujúci.

Viktor hovorí,že tu nemáš kde zablúdiť. Preto sme sa nasledovné ráno motali v lese s čarovnými zákutiami o hodinu dlhšie,vybrali sme nesprávnu farbu trasy ku ďalšej chate – Cabana Gentiana (1670m). Túto riadi charizmatický chatár,ktorý nehovorí anglicky,ale okamžite priskočil k ženám,keď sme sa rozhodli pokračovať v túre a pomohol s ruksakmi. Vysoko sme ocenili tohto džentlmena. Na Gentiane je spoločná nocľaháreň pre asi 16 ľudí,myslím,že tam nevaria a latrínu majú drevenú  Kúsok nad chatou začalo pásmo kosodreviny a dlhou vinúcou sa dolinou s krásnymi výhľadmi na okolité hrebene sme sa prešliapali až na vrch Bucura II – 2378m (mapa iných účastníkov označila kopec inak,moja takto). Po zlyžovaní hornej časti tohto vrchu a žľabu pod ňou,som si konečne utiahla lyžiarky a prepla ich do ski-módu. Výšľap ani zlyžovanie doliny až po les nebolo príliš náročné,skôr oslobodzujúce a radostné a postačilo na dôkladné predýchanie sa. Záverečná túra lesom od chaty ku chate bola v lyžiarkach už ako malina. Počas celého dňa sme stretli len skupinu maďarských turistov.

Tretí deň sme si naplánovali vyšliapať Retezat (2482m). Išla som pomaly napred lesom popri horskej bystrine,ktorá aj so snehom vytvárala rôznorodé tajomné zákutia,jazierka,zaujímavé spády. Nad lesom sa otvorila široká tiahla dolina zo všetkých strán obkolesená hrebeňmi. Značka viedla cez kosodrevinu,ponad potok,popri jazere cez zľadovatelý žľab na hrebeň,kde fučalóoo. Opakovane sme sa počas túry míňali s Raiom,ale až na hrebeni sme si uvedomili,že hore pôjdeme len dvaja. Rai párkrát vlyžoval do oslneného žľabu,kým som za ním dofučala. Pod vrcholom našiel luxusné kamenné lehátko,z ktorého sme sa sýtili všadeprítomnou krásou. Číra krása,čistá radosť z bytia,úžasné scenérie,kam oko dovidí,vedomie sústredené do každého pohybu. Na vrchole,presnejšie na plató vrcholu sme si tľapli,vyzuli lyže a začali po strmom hrebeni hľadať cestu nadol. Viaceré žľaby z neho vedúce boli žľadovatelé alebo príliš úzke. V našom sa síce na vrchu Rai prepadal do kosodreviny,ale pár metrov nižšie to už bolo obstojné na zlyžovanie. Tešila som sa,že mám nablízku rozvážneho parťáka. Pozvoľna som zlyžovala až k lesu a vkráčala doň celkom iná. Bolo nesmierne posilujúce a hlboké byť takmer celý deň sama,každým pórom nasávať majestátnosť a silu prírody,vnímať jej premeny a zároveň si byť vedomá,že som jej súčiastkou.

V posledný deň sme sa zbalili,začali padať vločky a za hodinu cestou ku autu sme boli úplne zasnežení. Pokojná,nadšená,nabitá energiou,spojená s vlastným vnútrom,vďačná,spokojná a šťastná s prázdnou hlavou nasadám do auta a vnímam,aký výnimočný výlet to bol.

Klobúk dole Viktor za skvelú obojsmernú jazdu! Vďaka za priblíženie do prekrásnej čistej prírody,kde sa dajú okúsiť výšky a hĺbky vo vonkajšom aj vnútornom svete!

Takýto výlet odporúčam všetkým,ktorí sa neboja burácajúceho ticha. Všetkým,ktorí radi nocujú v romanticky nenáročných podmienkach a všetkým,ktorí chcú za málo peňazí zažiť veľa skvelej muziky 😉

Daniela

Pridaj komentár