S Viktorom sme sa stretli, prvýkrát v roku 2012 na kaňoningu v Slovinsku. Tam nám nebadane padla do očí jeho knižka poukazujúca na cyklovýlety po Balkáne. Už len vybrať kombináciu správnych ľudí a hop sa do Rumunska… v podvečerných hodinách sme naskákali do mikrobusu a jedného sprievodného auta a vydali sa na cestu smer – Banát.
Hneď po príchode do obce Gernik, sme ochutnali holba bere – čapované pivo viacerých druhov v miestnom pohostinstve. Našim pohľadom a žalúdkom neušla ani višňovka, ktorá nás sprevádzala celým výletom. Domáci nás ubytoval v domčeku vedľa malej pekárničky a pohostil vynikajúcimi zemiačikmi s posýpkou syra. Takto posilnení sme s očakávaním sadli sme na bicykle a vyrážame za dedinu smerom k Tureckej diere. Rozbahnená poľná cesta prekazila naše plány, preto pucujeme bicykle a vysmädnutí z prehratého boja navštevujeme opäť miestne pohostinstvo. Večera opäť fantastická, k zemiačikom pribudlo bravčové mäsko.
Ráno nás čakali bohaté raňajky s domácimi špecialitami, napr. čerstvý voňavý chlebík, praženica, domáce marmelády, kravský syr, maslo, voňavé koláče.
Sadáme na bicykle a smerujeme do Svätej Heleny. Cestou prechádzame cez Padina Matei, kde nás veselí obyvatelia postávajúci pred domami srdečne zdravia. Atrakciou sme hlavne pre detičky, ktoré nám horlivo kývajú. Za dedinou nás ohromila opustená továreň na medenú rudu. Toľko pohodeného železa a káblov by sme doma nevideli…
Spúšťame sa zákrutami až zrazu vykukol Dunaj a šup sa hore kopcom ku Svätej Helene. Kotvíme vedľa školy a kostola, kde sme miestnym oživili texty česko-slovenských piesní. Cestou späť ku Gerniku, stretávame ovce, voľne pasúce sa kone, kravy. Razom sa z nás tiež stali nadšení hubári.
Po krásnom výlete sme opäť posilnili žalúdky tentoraz sumcom z Dunaja na srbský spôsob. Program nám robili miestny harmonikár s česko-slovensko-rumunským repertoárom a jeho manželka – chodiaci zborník.
Tretí deň nás nemilo prekvapili a naštrbili plány prehánky, a preto tento deň vyhlasujeme za oddychový. Doobeda za dažďa sme navštívili Filipovu dieru a poobede sme sa vydali ponad dedinu cez polia na Petrove Mlynky. Sadáme k večeri a už ako samozrejmosť berieme bohato prestretý stôl.
Nasledovné ráno sa vydávame dole dedinou a siahodlhou cestou poliami a lúkami do ďalšej dedinky smerom k Dunaju. Ako vo filme sa promenádujú po uliciach cigánky s dlhými sukňami obvešané hrncami na predaj. Čo sme zliezli musíme aj vyšlapať a siahodlhým údolím s medovými úľmi a lesnými jahodami vystupujeme k dedinke Ravenska. Nádherné výhľady stáli za tú námahu. Večer sme odhlasovali zmenu pôvodného programu a pôvodne zmýšľaný splav Nery sme nahradili potulkami po okolí Svätej Heleny. Sadáme do miestneho rybárskeho člnu a plavíme sa ku Baba Cai – skale trčiacej z hladiny ako plutva zo žraloka. Po tejto plavbe sa časť skupiny oddelila a smerovala na Slovensko. My zdravé jadro sme vstúpili do jaskyne Mušia diera, kde nám pózovali malé netopiere. Vyhliadka na Dunaj a Srbsko nad dedinou Svätá Helena stál za tých pár krokov cez nepokosené pole. Poslednú noc sme zavŕšili opekačkou a stanovačkou vo dvore staršieho rodinného domu. Posledná prechádzka k Vranoveckej jaskyni a Kulhavej skale a zábery prekrásnej krajiny. Odchádzame na obed, spokojne unavení, plní zážitkov. Ďakujeme Viktor
