Účastníci: Paľko, Miro, Dado (najmladší účastník zájazdu, 12 rokov), Lukáš, Roman, Viktor.
17.3.2010
Zraz v ZA o 15:00 s Mirom a Dadom. Dadova mamina bola statočná a neuronila ani slzu. Cesta do BA úplne v pohode. Lukáš cestoval na zraz z Brna. Musel opustiť prednášku v polovici a vyslúžil si sprdung od profáka. O 18:00 sme dorazili k Paľkovi. Viktor nás vyzdvihol až o 20:00 tak sme u Paľka urazili niekoľko panáčikov (alebo boli dva či tri …?) Cesta do Rumunska super. Viktor je drak a fakt zodpovedný jazdec.
18.3.22010
Trošku sme sa prespali a boli sme na Maďarských hraniciach. Zistili sme že Pali posunul hranice Šengenu až k Čiernemu moru a cestoval iba s vodičákom a kreditkou. My sme iba tíško sedkali v aute a tvárili sme sa, že je všetko OK. Maďarská colníčka si však všimla, že jej namiesto občianky strčil vodičák a začala byť trošku nervózna. My akože nič a tak zaťukala na okienko až ho skoro rozbila. Vyzeralo to, že pokračujem bez neho. Našťastie bol v službe aj Rumunský colník, ktorý vedel výborne slovensky. Spracoval maďarskú cicu a za 50 éčiek nás pustili ďalej. Hneď sme to oslávili a zobudili sme sa až pár km od cieľa. Aj sme tlačili aj sme dali reťaze … Jedna sviňa reťaz sa roztrhla a roztrhla aj brzdovú hadičku. Auto samozrejme prestalo úplne brzdiť. Viktor zachoval chladnú hlavu a povedal, že naspäť dôjdeme aj s ručnou brzdou. V tom momente som chladnú hlavu stratil ja a myslím, že aj Paľko. Proste sme Viktora ukecali, že vo štvrtok hadičku jednoducho kúpime a vymeníme. Podotýkam, že sme boli v Rumunsku. Po pol hodinke v Hategu sme našli miestneho dodávateľa autosúčiastok. Práve keď sme mu vysvetlili čo potrebujeme, vošiel do dverí obchodu, teda garáže, kuriér a z igelitky vytiahol práve našu hadičku. Neuveriteľné! Vo vedľajšom servise nám hadičku vymenili. Všetko za normálne ceny. Tento úspech sme oslávili v najznámejšom bare na sídlisku. Bol jediný a na WC mali aj sprchu (kam sa hrabú naše bary). Všade kopa potulných šakalov a nenormálny neporiadok. A ešte majú aj o hodinu viac. Potom sme už v pohode došli na Cabanu Pietrele, ubytovali sme sa hodili nejaké pivko, omeletku (odvážnejší aj panáka podotýkam, že v Rumunsku je panák jedno deci) a išli sme spať.
19.3.10
Budíček 8:00. Výborná noc. Učíme sa kúriť v kachliach. A že to je umenie dokazuje úplne prehorená stena na našej chatke. Museli hasiť v poslednej chvíli. V hlbokej noci stačilo raz priložiť a raz pustiť kyslík, lebo tých 6 m3 vzduchu sa vydýcha dosť rýchlo. Počasie úplný plech. Nakŕmili sme seba a jedného psa čo si nás adoptoval. Volal sa Pero Negro a nechcel žrať fitnes chleba. Športový výkon sme zahájili o 11:00. Mali sme namierené na Retezat, ale od posledného sneženia boli na hrebeni 2-3 metrové preveje, takže sme sa motali iba po doline a vyšli sme do nejakého sedla. Zjazd bol úžasný. Podvečer sme niečo navarili. Riady dal Paľko umyť Pierovi. Až potom Paľko priznal, že šakaly jedia ľudské hovná. Je to nechutné. Hrnce som potom radšej umýval sám. Potom sme popíjali a kecali. Vrchol dnešného dňa bol, že Paľko dal Perovi Negrovi zožrať našu, zdôrazňujem našu ťažko vynesenú konzervu tuniaka. Tuniak šakalovi chutí. Panuje tu ťažká pohoda. Ráno nájdeš uprostred chodníka psie hovno a podvečer je hovno na tom istom mieste. Ani rozšliapnuté ani odpratané. Dnes prišla nová skupina turistov, takže už nás je v osade 14.
20.3.10
Opäť azúro. Dne sme išli inou dolinou okolo Cabana Gentiana. Táto chata je totálne cool. Ani jedna stena nie je rovná dá sa tam spať a dokonca tam má aj pivo a fantu. Viktor odbočil do doliny, ktorou sme išli včera a my když už jsme tam byli tak sme udělali Custura Bucuri. Tak ako včera zjazd bol úžasný. Pero Negro išiel celú cestu s nami. Len pri zjazde sa mu prepadli predné laby a zletel dole rýchlejšie ako my na lyžiach. Posledný úsek bol trochu krkolomný zjazd cez les. Vrátili sme sa podvečer a po jedle sme sedeli na miestnej chate až do tmy. O 21:00 vypol agregát a večierok sa skončil.
21.3.10
Ráno už iba budíček, malé raňajky a zjazd ku autu. Sneh evidentne za pár dni zmizol a posledný úsek sme išli pešo. Z auta sme dali dole reťaze, naložili veci a odštartovali. Dado chcel naložiť aj Piera Negra, ale Viktor bol zásadne proti. Ešte malá zastávka na kapurkový decák v miestnej krčme rozlúčka s Pierom a odchod. Cesta naspäť bez vzrušenia. Aj na hraniciach sa nekonalo očakávané spestrenie. Colníci sedeli v pohode na slniečku, takže im ani nevadilo, že Paľko nemá papiere. Návrat do Blavy cca 18:00.
Záver
Úžasný výlet do bohom zabudnutej nádhernej krajiny. Výborná spoločnosť a nádherné počasie. Tak to vyzerá, že som tam nebol posledný krát.
Ešte poďakovanie Ďurimu – otcovi nápadu ísť na takýto výlet.
Retezat je tretí najvyšší horský masív v Rumunsku , je súčasťou Južných Karpát . Najvyššou horou je Peleaga (Vârful Peleaga), 2 509 m. Ďalšie významné vrcholy sú Păpuşa (Varful Păpuşa) 2 508 ma Vf. Retezat (Vârful reťaze). V pohorí Retezat je veľa ľadovcových jazier , vrátane najväčšieho ľadovcového jazera v Rumunsku, jazera Bucur (lacul Bucur), s rozlohou 8,9 ha a nadmorskou výškou 2030 m. Časť územia pohoria pokrýva Národný park Retezat , prvý rumunský národný park.
52 Fotografie
Autor článku: Lukáš Toma