moja osobná stránka
Ponúkame 2 voľné miesta na cyklovýlet na Zakarpatskú Ukrajinu.
Termín: 30. 9. – 5. 10.
Ubytovanie v Koločave v hospode, poprípade u bábušky v drevenici. Teplá strava sa da dohodnúť v krčme. Návšteva Sinevirského parku a bicyklovanie po Poloninách. A bez obáv!!! Spiatočné lístky máme kúpené.
22 – 26. Október – Apuseni. Odchod streda večer z BA a návrat v nedeľu. Ubytovanie v chatkách na Padiši. Jednodňové výlety po okoliu s návštevami priepastí a jaskýň. Raňajky z vlastných zdrojov, večera sa dá dohodnúť v hospode. Viac info cez mobil, poprípade kukni na staršie články s fotkami.
Pokračovať v čítaní „Pozvánka na cyklovýlet, Rumunsko – Apuseni 22 – 26. Október“
Vyrážame…hruška…spíme….
Do Albánska sme dorazili podvečer. Spali sme v Koplíku u Viktorovho kamaráta. Milý človek, s milou rodinou. Spalo sa na trávičke pod viničom a “kiwičom“,vedľa vriec plných sušenej šalvie. Čistá romantika! Pestuje sat u veľa šalvie a levandule.Pre mňa bude Albánsko navždy voňavou krajinou. Albánskej ekonomike sme pomáhali zo všetkých síl: pitím piva, strihaním sa u miestneho holiča a nákupmi potravín. Hneď prvý večer sa začali prejavovať multilinguistické sklony cyklistov. V hre bola polština, taliančina, francúzština, ruština, angličtina, nemčina a slovenčina. Najlepšie bolo použiť všetky jazyky naraz a v jednej vete! Z linguistickej kuchyne našeho polyglota Miša : Merci Apetit!, No karimat hotel a naše obľúbené slovo Paušál (akýkoľvek nápoj niekedy aj jedlo stálo 150 lekov=paušál).
S Viktorom sme sa stretli, prvýkrát v roku 2012 na kaňoningu v Slovinsku. Tam nám nebadane padla do očí jeho knižka poukazujúca na cyklovýlety po Balkáne. Už len vybrať kombináciu správnych ľudí a hop sa do Rumunska… v podvečerných hodinách sme naskákali do mikrobusu a jedného sprievodného auta a vydali sa na cestu smer – Banát.
Bicykle na stojanoch, batožina v kufri, my na svojich miestach. Za sebou mame predstavovačku a po pár opatrných vetách vieme, že budeme skvelá partia. Ako inak, u Viktora sa akosi vždy stretnú ľudia rovnakej „krvnej skupiny“. Vyrážame a kedže alkohol je pliaga ľudstva, začali sme pracovať na jeho likvidácii a obetavo ponúkli vlastné telá. Mišo priniesol Džamalovicu a musím uznať, aj keď som vínkarka, že bola výborná.
Viktor Káňa to je šlachovitý vlasatý týpek, ktorého poznám možno najdlhšie na Slovensku. Poznal som ho ešte za hlbokého totáča ako horolezca a boli sme si vždy akosi sympatický. Tak som ho v roku 2001 pozval aj na prvú expedíciu na Africkú rieku Omo kde ho Luciša nazvala Praotec Čech. Z Viktora sa cez noc stal vychýrený vodák. Roky potom sme sa stretávali na kaňoningoch a raftingoch v Slovinsku. Avšak Viktor priebežne rozvíjal aj svoju ďalšiu vášeň a to bajkovanie po horách. Od rodného Valašska, cez Bratislavsko, po celý Balkán a Podkarpatskú Rus. Ja stále odcestovaný niekde v Južnej Amerike a inde som mu aj často závidel. Roky som čakal na príležitosť. Pochopil som, že ak niekam, tak s Viktorom.
Príslop máme doma,Boršu aj Hrubú Boršu máme doma,v alpine som spal aj doma. Kam nás to Victor vlastne zobral? Ak by som opísal výlet podľa Guga,tak by to bolo asi takto:”Každý den furt to isté,hore kopcom a dole kopcom a okolo samé okolí.”Ono to ale bolo trochu inak.
Videoinšpirácia z cyklovýletu do rumunského pohoria Apuseni v roku 2012. Autor: Oto Vincze.