Cyklistické akcie na leto 2019
TU...


Požičiavam prívesný vozík na 9 bicyklov.
Info TU....


Galéria

Caban Padiš v pohorí Apuseni (Rumunsko) Albánsko,dolina Valbona Ukrajina na druhý pokus MONTE NEGRO - ALBÁNSKO Silvestrovský splav Váhu 2016 Silvestrovský splav Váhu 2016 Silvestrovský splav Váhu 2016 Rozmanité Macedónsko

Archív

Čierna Hora –Montenegro –pohorie Durmitor

Čierna Hora –Montenegro –pohorie Durmitor(Cyklovýlet –16.06.-24.6.2012)
Túžba po adrenalíne,dobrodružstve a spoločných zážitkoch v prekrásnom –takmer nedotknutom prírodnom prostredí nás ani tento rok nenechala chladnými a po minuloročnej extra dávke adrenalínu v podobe raftingu a kaňoningu v Slovinsku sme vymenili divokú vodu,zlaňovanie vodopádov a tiesňav za biky v prostredí Čiernej Hory-pohoria Durmitor.

Účastníci: Ďuri,Majko,Mirec,Soňa,Peťo a hlavný člen posádky Viktor

16.6.2012 Sobota
Bolo niečo pred 21:00 keď sme s Majkom dorazili na parkovisko pri Dome odborov na Trnavskom mýte v domnení,že sa čaká už len na nás –keďže odchod bol plánovaný na 21:00. Po rozhliadnutí a zistení,že sme tam prví,premýšľame čo je vo veci …. Je sobota?,Kde sú ostatní?,Kde je mikrobus? Po telefonáte sme sa dozvedeli,že sa odchod o niečo posunul –len Mirec nedal vedieť . O chvíľu dorazil aj s priateľkou Soňou a v diaľke sa rútil aj plne naložený Peťo –sme všetci!!! Teda chýbal hlavný člen výpravy Viktor –ale on nám len dával čas aby sme sa trošku naladili pred 12-hodinovou cestou do Čiernej Hory. Bolo niečo po 22:30 keď Viktor utiahol posledné upínacie lano na prívese s bicyklami a mohli sme vyraziť. Cestou sme sa ešte zastavili v Petržalke na posledné úpravy bikov a tiež pre držiak na ten môj…. Akurát sa konali dni Petržalky a bolo počuť koncert Tublatanky,čo nás veľmi dobre naladilo pred odchodom zo Slovenska. Všetko išlo ako zvyčajne Viktor s prehľadom zvládal kilometer za kilometrom,my sme sa fajne vzadu bavili a likvidovali zásoby jedla aj pálenky.

17.6.2012 Nedeľa
Po nočnej jazde cez Maďarsko a Chorvátsko sme si urobili rannú zástavku v Bosne,kde sa nám naskytol úsmevný pohľad na tabuľu ”VODA NIJE ZA PIČE”dali sme si teda kávu 🙂 a šli ďalej….Pred prvým kempom sme sa zastavili ešte na nákup v potravinách,kde nás vo vnútri prekvapil pohľad na miestneho pánka so zapálenou cigaretkou a úsmevom na perách. Po asi hodinke cesty sme konečne pred obedom dorazili do kempu MONTING TURS v Bastasi (482 m.n.m.),ktorý sa nachádza pri sútoku riek Tara a Piva,ktoré vytvárajú balkánsky veľtok Drina –až teraz som si vlastne z názvu uvedomil,že to asi bola predzvesť niečoho čo nás čaká nasledujúce dni. V kempe nás čakalo srdečné privítanie domácimi a majiteľom Miomirom v podobe výbornej polievky,domáceho chleba a štamprle vychladenej rakije. Po dlhej ceste sa bolo treba vybrať aj na Wc –kde sme zostali v nemom údive z tureckých záchodov a mne sa ešte k tomu podarilo zobrať papier z nesprávneho miesta –a to práve z vedra kde sa hádzal už použitý papier:). Po ubytovaní v chatke sme sa rozhodli zahrať plážový volejbal a neskôr sme sa šli schladiť do 7° rieky Tary obdivujúc jej nádhernú priezračno-zelenú farbu a okolie. Po návrate Majko vytiahol kartovú hru Bang a po zdĺhavejšom vysvetľovaní sme si aj zahrali a to všetko pri domácom pivečku JELEN a neustálom vybuchovaní Dynamitu pri ťahoch Peťa. Nastal čas večere –vlastne boli to hody na stole na ktorom neostalo ani kúsok voľného miesta –originálna a tradičná hostina v Bosne. Pozreli sme si ešte futbal Portugalsko –Holandsko 2:1 a šli si oddýchnuť a načerpať sily na nový deň.

18.6.2012 Pondelok
Po raňajkách sme sa šli zbaliť na nasledujúcich 5 dní kedy sme boli na bikoch a po spoločnej fotke sme sa mohli vydať na cesty náhornou plošinou pohoria Durmitor. Po 8 km sme dorazili na hranicu až k tabuli CRNA GORA MONTENEGRO –DOBRODOŠLI –reku tak dobre je,asi sme správne:),,,,A keď sme tak dobrodošli stavili sme sa na jedno pivečko –lebo po ceste nás čakal už len jeden prameň na doplnenie v slnečnej pálave tak vzácnej vody. Po sérií prejazdov tunelmi sme vyhodili odbočku v ľavo popri rieke Piva,nachvíľku oddýchli,načerpali nové sily a pripravili sa na zhruba 15 kilometrové stúpanie až do nášho cieľa –osady Trsa (1414 m.n.m.). Po pár kilometroch stúpania,kedy každé kilečko urobí svoje si človek uvedomí –čo všetko si nemusel brať a rozdelili sme sa na tri partie ,prvú tvorili Majko s Mirom,druhú Viktor so Soňou a tretiu ja s Peťom –potrebovali sme viacej času na obdivovanie prírodných krás čo predstavuje nezabudnuteľný zážitok:). Nanešťastie sa mi uvoľnil zadný nosič a z cyklotúry sa razom stala pešotúra,ale so šťastným koncom a úspešným príchodom do cieľa. Bol to úžastný pocit po 43 km a prevýšení 1040m sadnúť si a mať pred sebou orosenú odmenu. Domáci nás ubytovali v útulných chatkách ,pripravili nám večeru a po nej sme sa vybrali na miestny cintorín. Pomodlili sme sa a ako býva v Čiernej hore zvykom upili sme si z pálenky,ktorá bola opretá o každý navštevovaný hrob. Keď sa domáci príde pomodliť za zosnulého,po modlitbe si upije a vráti sa domov. Večer sme ešte zahrali karty pri futbale a po náročnom dni zaľahli do postele.

19.6.2012 Utorok
Druhý deň nás čakala cesta smerom na horské letovisko Žabljak (1450 m.n.m.) vzdialené od Trsy niečo cez 40 km. Asfaltová cesta –miestami s jemným štrkovým posypom si vybrala svoju daň a Mirec sa zahral na kaskadéra. Zhruba po jednej tretine cesty sa zastavujeme na salaši,kupujeme ovčí syr a samozrejme dopĺňame tekutiny a sily pred druhou tretinou cesty v znamení neustáleho šlapania do kopca až k najvyššiemu bodu nazvanom SEDLO vo výške (1907 m.n.m). Po ceste sme si ešte zahrali basketbal a v horúčave sa osviežili dávkou snehu. Po krátkej prestávke nás čakal už len oddych v znamení 457 m klesania a obdivovania okolitých krás a zastávke na pivo. Prvý pokus nevyšiel podľa očakávaní a miesto chladeného JELENA po nás vyštartoval kríženec rotvajlera a tak sme domácemu pánkovi pomohli aspoň vyložiť plastové okná a dvere. Druhý pokus o pár kilometrov nižšie už ale vyšiel dokonca s bonusom v podobe sympatickej mladej slečny –a vtedy je chuť piva dvojnásobná. Po dvoch pivách sme sa teda vybrali ďalej a po pár kilometroch sme boli v cieli druhého dňa v Žabljaku. Ubytovali sme sa v priváte u milej pani Milenky,navečerali sa a s Peťom a Mirom šli preskúmať nočný život –kde sme sa spoznali aj s miestnou balkánskou speváčkou Danielou.

20.6.2012 Streda
Streda 🙂 –čakal nás voľný deň a oddych od bikov . Po doobednom nákupe v miestnom markete a príhode na parkovisku –kedy si Majko šiel vyberať z bankomatu peniaze –zrazu len vidíme ako miestny pánko pri cúvaní ťukol do stojaceho auta,tak som rýchlo pribehol k miestu nehody a zahral sa na majiteľa poškodeného auta –pánko bol vystresovaný –tak som ho po chvíľke potľapkal,že Dobro je,necháme tak,sme sa poobede vybrali k najväčšiemu a najznámejšiemu jazeru z 19-tich durmitorských jazier –Crno jazero s kryštálovo priezračnou vodou,kde sme si požičali loďky a trošku zaveslovali. Po návrate na privát sme sa šli najesť a Majko neskrýval prekvapenie keď dostal inú VARIVU RAZNU ako predchádzajúci deň –aspoň sme sa s Peťom zabavili. Inak varili výborne a porcie boli kráľovské. A predsa to nebol úplný oddych od bikov:),vybrali sme sa totiž na jedno z mála miest odkiaľ je vidno svahy aj dno kaňonu rieky Tara –najhlbšieho riečneho úseku v Európe –a to v celej jeho kráse z výšky približne 1300 metrov z vrcholu Čurovac (1625 m.n.m). Viktor sa rozhodol ísť napred,lebo aj keď výhľad bol dokonalý –asi sme boli jediná poživeň pre komáre. Ja s Majkom a Peťom sme ešte zostali a kochali sa výhľadom,po 10 minútach sme to zabalili aj my a rozhodli sa čo najkratšou cestou ísť k bikom,ktoré boli od nás asi 30 minút chôdze. Akosik sa nám ale všetkým podarilo zablúdiť a Majko spoza kríkov na nás zakričal ”Kde ste kkti?”Ako sme sa tak dohadovali kde sa kto nachádza zrazu sa ozval aj Viktorov hlas,ktorý rovnako zablúdil ”Kua idem ti idem a tiež kamsi do pči”. Tak sme sa pobavili a spoločne kráčali ku bikom,ktoré sme mali odložené trošku nižšie v húštine pri ceste. Bol za nami ďalší krásny deň plný zážitkov.

21.6.2012 Štvrtok
Vo štvrtok ráno sme sa po raňajkách vybrali naspäť do Trsy –samozrejme inou trasou,zo Žabljaku sme museli trafiť nenápadnú odbočku na úzku asfaltku. Tá sa ťahá cez hory,zo severo/východnej strany obíde Durmitor a neskôr sa mení v šotolinu –a veru miestami sa človek musel pri zjazde veľmi snažiť aby neskončil mimo biku –našej jedinej zástupkyni nežnejšieho pohlavia Soni sa to podarilo,ale našťastie bez väčších zranení. Prudkými serpertínami sme sa dostali až do kaňonu Sušica –kde sme si urobili prestávku pri Sušickom jazere. Ďalej sme pokračovali po druhej strane kaňonu kde cesta prudko stúpala nahor až sme sa dostali na jeho samotný vrchol s nádherným výhľadom na Kaňon Sušica –Nedajno (1496 m.n.n.). Po pauze a blížiacej sa búrke z tepla sme radšej nasadli na naše tátoše a vydali sa na posledný úsek cesty do Trsy,ktorá sa niesla najskôr v duchu klesajúcej šotolinovej cesty a neskôr sa zmenila na stúpajúce úseky,v jednom z nich sme už dosť vyčerpaný s Mirom a Peťom natrafili na voľne pobehujúceho býka –kúsok pred nami –nikdy by som nepovedal,že sa otočíme a pôjdem naspäť,aby sme znova vyšlapali ten istý úsek,ale stalo sa:),pálili sme ako v záverečnom šprinte na Tour de France –veru aj Sagan by mal problémy. Po zhruba hodinke sme boli naspäť v kempe Trsa a na terase už sedeli aj dvaja kolegovia-maďari,ktorí popíjali pálenku,ale rozumieť im nebolo nič,pridal sa ku nám aj motrokár z Čiech. A črtal sa veru zaujímavý večer okorenený futbalom Portugalsko –Česko 1:0. Bol to večer na jednotku,len ráno sa nevstávalo ľahko.

22.6.2012 Piatok
Ráno nás opäť prebudili slnečné lúče a po raňajkách a rozlúčení s domácimi sme ešte posledný krát pozreli na maďarský stan –v ktorom sa nejavili známky života aj keď bol na slnečnej pálave a o 10:30 muselo v ňom byť už poriadne horúco. Bola pred nami zhruba 40 km trasa po druhej strane pohoria Durmitor až do nášho prvého kempu v Bastasi. Ako na potvoru dostal Majko defekt,ale všetko sa zvládlo a po polke cesty nás už čakalo iba klesanie a od hraníc mierne stúpanie až do kempu. Po piatich dňoch sme mali za sebou našlapaných 180km a krásne dojmy zo všetkého čo sme zažili. Pred obednou polievkou sme si ešte zahrali futbal,neskôr karty až prišla na rad večera a posledný večer v kempe –ktorý stál naozaj za to,prišiel plný autobus turistov a domáci zavolali večer harmonikára,spolu s gitaristom a k radosti nám už veru nič iné nechýbalo.

23.6.2012 Sobota
Posledný deň dovolenky sme si ráno požičali výstroj na raft,nasadli do jednej z dodávok a šli na miesto nástupu do nafukovacích člnov –na splav divokej Tary. Po zhruba troch hodinách raftingu,jednej medziprestávke a desiatich úspešne zvládnutých kilometroch sa vyloďujeme na brehu rieky –tesne pod našim kempom –kde sme sa boli prvý deň schladiť. Bol už dosť pokročilý čas a tak sme pomaličky naložili bicykle,batohy,rozlúčili sa a plný zážitkov zo super dovolenky nabrali smer Bratislava.

Záver:
Durmitor nám ponúkol naozaj nezabudnuteľné zážitky nádhernej prírodnej scenérie,veľkolepých vápencových hôr,priezračných jazier a riek,podhorských osád a srdečných a úctivých ľudí všade navôkol. Najväčšia CHVÁLA patrí Viktorovi,ktorý celý výlet zas a znova výborne zorganizoval. Naším spoločným želaním je opäť sa na tieto krásne miesta vrátiť a preto vrelo odporúčame Čiernu Horu a jej okolie každému ako to pravé miesto pre vašu dovolenku a more zážitkov bez nudného vysedávania pri mori. 🙂

Juraj Híreš

Pridaj komentár