moja osobná stránka
Tento článok by vraj nemal nikoho uraziť, ale vzhľadom na cenzúru národnostných, etnických, náboženských, politických a ebikových skupín by ste sa dozvedeli o sobotnom odchode a nedeľnom príchode. Srandujem. Iba že by nie. Vynechám židov, čechov, Ficov aj ebajkistov – tak ako si Peťo želal.
Tento nápad zažiť s Viktorom Moldavsko sme sa snažili zorganizovať dva roky, najskôr sa Dušanovi, ktorý prišiel s týmto nápadom rozpadla partia, druhý rok aj keď opäť ťažko, sa nám podarilo dať partiu dokopy. Takmer pred odchodom sa Majovi, čo sa tváril trochu nezúčastnene podaril husársky kúsok a prihlásili sa mu dve dievčatá, ktoré našu pánsku spoločnosť príjemne narušili. Partia pokope a mohlo sa vyraziť.
Pokračovať v čítaní „Moldavsko s Viktorom. Alebo Viktorove Moldavsko?“
Začalo to štartom s dávkou adrenalínu, začo môžem poďakovať ŽSR. Vlakové spojenie BB – BA s prestupom v ZV zlyhalo hneď v úvode cesty. Keď vám výpravca povie, že vlak ktorý vás mal odviesť do BA už odišiel, zaleje vás pot a hlavou sa začnú miešať nápady ako tuto situáciu vyriešiť.
V Sobotu večer sme sa zišli v Petržalke ( Ivana, Ivetka K, Ivetka Z., Majo, Bohuš, Ondrej, Viktor, Milan a Bohušova Kondička ako familiárne nazval baterku na svoj e-bike ) naložili sme bicykle a za začínajúcej búrky sme vyrazili smer Maďarsko. Cestou sme dali pár pivečiek, vínečiek a Viktor RedBullov. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Gusinje. Už cestou sme obdivovali nádherné hory, kaňony a rieky.
Pokračovať v čítaní „Čierna Hora, Albánsko alebo ako sme s Viktorom bicyklovali“
Po nočním přejezdu z Bratislavy a nedělní projížďce v dešti kolem jezera Lacul Vidra jsme se v pondělí probudili do slunečného rána. Z Obarsia Lotrului jedeme po Transalpině smerem na jih, kroužíme po serpentinách ke společné zastávce před salašem. Roman si začal hrát se psy, ale karta se poněkud obrací:
Po roku sme sa opäť rozhodli navštíviť juh Rumunska, potúlať sa na bajkoch českými dedinami Gerník, Svatá Helena a na pálavách splaviť najkrajší 25 km úsek rieky Nera. Gerník je najväščia česká dedina, ktorá vznikla v roku 1827 a leží vo výške 550 m. n m. a v krčme “U rybníka“ načapujú dokonca aj české pivo. Miestny pekár Josef, u ktorého prespávame, nám každé ráno pripravuje bohaté raňajky, po ktorých je problém sadnúť na bicykel a vyraziť do terénu.
Tento výlet bol súčasťou očisty, ktorou som prechádzala na fyzickej úrovni. Mojím zámerom bolo prečistiť si hlavu a načerpať energiu. Z celej osádky auta v počte sedem + Viktor, sme len dvaja išli do rumunského Národného parku Retezat prvýkrát. Takmer celú cestu, ktorá ubiehala počas noci, som prespala. Šla hladko a bezpečne, s pár zastaveniami a nákupom rumunských peňazí na hranici. Bankovky majú Rumuni veľmi pekné a vraj neroztrhnuteľné. Bolo príjemné zobudiť sa ráno na úpätí národného parku, naložiť si batoh a vyraziť. Najskôr napešo a potom s prezúvaním sa do skialpinistických lyží sme boli do dvoch hodín na mieste Cabana Pietrele (1480m)… chata (alebo jedáleň s bufetom), opodiaľ roztrúsené chatky, plastová latrína a sprcha v potoku. Miesto viedol párik so svojráznou dikciou.
V poradí štrnásteho silvestrovského splavu Váhu sa za bujarého veselia zúčastnilo takmer 50 účastníkov. Splav prebiehal tradične na trase Sokolovce – Koplotovce a ukončený bol zábavou do neskorej noci u Mira Hrnčára. Víno varené aj sudové tieklo potokom a pod fazulovicou a gulášom sa prehýbali stoly. Do tanca i do spevu hrala živá kapela.