Stretli sme sa u Viktora – dobre naladená partia Zuzka, Majka, Zuska, Leo, Pali, Braňo, Lofaj a Žabo. Naložíme sa do auta a konečne o 10.45 vyrážame na vodácky výlet smer smer Rumunsko. Hranicu Maďarsko – Rumunsko prechádzame v Nadlaku. Do Caransebes sme dorazili večer za výdatného dažďa, ktorý nás donútil nájsť si ubytko v hoteli Armando. Po ubytovaní sa ideme najesť do miestnej pizzerie, kde si pozrieme aj futbal v rumunčine. Ráno po raňajkách vyrážame do dedinky Armeni splaviť našu prvú rieku Timiš. Cestou na štart hľadáme cieľové miesto na vylodenie v mestečku Slatina Timiš. Rieka je po daždi celkom rýchla, náročná a tak sa niektorí aj nedobrovoľne kúpeme. Po vylodení sa presunieme do kúpeľného mestečka Baile Herculane, pozrieť na rieku Cerna. Najväčší rozkvet kúpele zažili v 19. storočí, kedy sa stali vychýrenými v celej Európe. Podľa rímskej legendy si v tunajších termálnych prameňoch liečil svoje rany z bojov aj bájny Herkules.
Vody v rieke je málo, čas pokročil a tak prespíme v kempe “Izvoare“ nad Baile Herculane. Ráno si pozrieme mestečko a krčmičky, kde konečne čapujú super pivečko. Potom nás Viktor parádnou skratkou po rozbitej ceste lesom cez kopec bez kúska asfaltu šťastne priviezol do malebnej dedinky Rovensko. V útulnom domčeku nás prichýlila pohostinná a milá pani, ktorá nám pripravila perfektnú večeru aj raňajky. Dohovoriť sa nie je problém, všetci rozprávajú po česky. Pred večerou ideme na prechádzku do obchodu dokúpiť nejaké zásoby. Kupujeme hlavne chlieb, lebo že zajtra nebude a dáme si hneď aj zopár flaškových pív. Na ôsmu máme pripravenú večeru, pred jedlom nám pani domáca naleje slivovicu a potom to prišlo…. začalo sa nosiť na stôl. Výborný domáci vývar so slížikmi a druhý chod bravčové pečené s hranolkami z naozajstných a nie mrazených zemiakov. Všetci sme sa riadne napráskali, ale aj tak sme to všetko nedokázali zjesť. Na záver bol ešte aj chutný koláč. Ledva sme sa dogúľali do domčeka, kde sme si poniektorí museli hrknúť borovičku na trávenie. Po výdatných raňajkách vyrážame doslova po neceste do dediny Sopotu Nou, kde na obed nalodíme na rieku Neru naše 4 člny. Rieka má dosť vody, takže už za dve a pol hodinky sme pri Drakulovom jazere, kde na druhom brehu rieky bivakujeme vo voľnej prírode. Druhý deň pred obedom pokračujeme po rieke ďalej. Prechádzame rýchlejšími aj pomalšími úsekmi rieky, krásnym skalnatým kaňonom, tvoreným vápencovými skalami, ale aj otvorenou krajinou. Príroda naokolo je nádherná. Končíme v Sasca Montane za cestným mostom, kde nás už čaká Viktor. Po ubytovaní v penzióne Sasca sa ideme vyhladovaní najesť do štýlovej reštaurácie na konci dediny. Jedlo je výborné, polievka zeleninová, mäso a naozajstné hranolky. Ochutnali sme národné rumunské jedlo mamaliga s branzou a garnátom (polenta, syr a klobása) a zaujímavý výborný koláč zo sliviek. Po raňajkách sa pobalíme a vyrážame smer Svätá Helena – jedna zo šiestich českých dedín v rumunskom Banáte. Cesta vedie po kopcoch, ktoré nám ponúkajú krásny výhľad na Dunaj a Srbsko. S jednou zastávkou po ceste prichádzame akurát na obed do obchodo-krčmy uhasiť smäd po ceste. No a nech tam stále nesedíme, boli sme sa prejsť krásnym lesom k Dunaju. Ubytovala a nakŕmila nás milá pani domáca. Bolo super. Raňajky ukončíme tradičným pivkom u Štefana a okolo desiatej vyrážame na cestu domov cez Temešvár na Maďarsko. Na rumunsko-maďarských hraniciach je plno, maďarskí colníci kontrolujú všetkých a všetko. Po zbytočnej hodine čakania pokračujeme domov a okolo 22.30 sa lúčime tam, kde to všetko pred 6 dňami začalo. Naše očakávania sa splnili. Videli sme krásnu nedotknutú prírodu na úpätí rumunských južných Karpát, historické územie Banát, zažili príjemné chvíle na vode a spoznali len milých a dobrosrdečných ľudí.
Maximálna spokojnosť.
