Aby ste vedeli, tento článok píšem len kvôli Viktorovi, pretože ja nie som žiadny tvorca cestopisov a ani pisateľ slohových prác, ale sľuby sa majú plniť. V zime sme sa s chlapmi dohodli že by sme niekam mohli vyraziť. Poznáte to, pri pive sa dohodne všeličo :-), ale tentokrát to vyšlo. Dávno sme už pozerali na Viktorovu stránku, oslovila nás a potom stačilo už len málo, vytočiť 0905465763 a bolo to. Kto má ešte obavy, vôbec ich mať nemusí, pretože Viktor je úžasný človek a dohoda s ním je úplne bezproblémová. Je to ešte muž, ktorý dá slovo a platí to, teda my sme to brali úplne tak isto!
Ukrajina skialp 2016
Snáď už všetci známi boli na tradičnom Viktorovom výlete na Ukrajine. Dano nás presvedčil, že sa treba vybrať. A tak sa stretávame v pondelok večer, zoznamujeme pri poháriku, nakladáme a neminie ani jedenásta hodina večerná a vyrážame. Cesta nočným Maďarskom plynie pomaly. Miestnu kultúru prvýkrát pocítime pri prechode rumunsko-ukrajinskej hranice, ktorá sa nezaobíde bez dôležitosti miestnych pánov colníkov a pasovákov, preukázaní ich výnimočných matematických vlôh pri spočítaní pasažierov a zaznamenaní tejto hodnoty na zdrap papiera. Jeho význam mi pri prejdení vzdialenosti 50 metrov, po ktorej ho opäť odovzdávame ďalšiemu príslušníkovi, ktorý vie tiež počítať, nejako uniká.
Po Silvestrovskom splave 2015
Na Silvestra sa trocha ochladilo, ale to nás nemohlo odradiť od koncoročného splavu Váhu. Trasa tradičná ako vždy – spod Sokoloviec po Koplotovce, okolo 8 km. Na poludnie už boli všetky kánoe a rafty na vode, odhadom asi 44 vodákov. Dokonca bol aj zahraničný účastník až ďalekej Ameriky, takže po Španielsku sa dostali chýry o našom splave až za “veľkú mláku“. Nechýbala ani záverečná kúpačka 4. silných kusov v chladných vlnách rieky a záverečná spoločenská zábava u Hrnčára pri fazuľovici, vínku a hudbe iba zaklincovala vydarenú akciu.
Silvestrovský splav Váhu 2015
Tak ako každý rok, organizujeme už 13. ročník silvestrovského splavu Váhu. Splav začína pri malej vodnej elektrárni v Sokolovcách a končí v Koplotovcách. Doprava je zabezpečená. Záujemcovia sa môžu nahlásiť telefonicky, alebo emailom do 20 decembra. Splav ukončíme kapustnicou, hudbou a návykovými látkami u Mira Hrnčára v Koplotovcách. Na zabezpečenie akcie sa skladáme po 10,- €. Člny sú zabezpečene od požičovne lodí Boat4u zadarmo.
Jesenný výlet na Maramureš
Koncom leta mi kamoška dala echo na jesennú bajkovačku v Rumunsku. Super. Už dávno som sa tam chystala, a aj keď sa nejednalo o známe horské destinácie, ako je napríklad taký Fagaraš, určite malo význam navštíviť aj menej známy sever krajiny – oblasť Maramureš. Výprava sa uskutočnila začiatkom októbra, kedy sa už u nás práve poriadne ochladilo, a tak sme nabalili jesenné oblečko v podobe viacerých vrstiev a šušťačiek proti dažďu, a plní optimizmu, ktorý je podľa môjho názoru pre Viktorove expedície typický, vyrazili na výlet.
Albánsko – národný park Thethi a dolina Valbona
Po roku sme si opäť zopakovali výlet na sever Albánska do oblasti národného parku Thethi a doliny Valbona. Michal, Danka, Majo, Ondro, Martin, Jano, Čiko a ja sme vyrazili z jesennej Bratislavy na 14 hodinový presun autom smer Balkánsky polostrov. Príchod do Albánska. Náš tradičný camp na dvore u môjho kamaráta policajta v Kopliku sme vymenili za novovybudovaný kemp pri Skadarskom jazere kúsok od Shkoderu. Žiadala sa nám zmena. Kemp spĺňa najvyššie parametre čo sa týka vybavenosti a wifi je už aj tu samozrejmosťou.
Pokračovať v čítaní „Albánsko – národný park Thethi a dolina Valbona“
Expedice Černá Hora – Albánie
Naše expedice se vyvíjela od prvních chvilek slibně. Během 24 hodin jsme zaznamenali málem 2 ztráty z 8 První byla dezorientace na večerním sídlišti v Bratislavě, když se Jarča vracela z nákupu v Bille Druhá, méně veselá, když se Peťa při sjezdu prudkého dlouhého kopce řítil 50km rychlostí, ohlídl se a sjel na krajnici a do „zeleně“. Naštěstí ho zachránila přilba, ve které zůstala díra a odnesl to „jen“ zlomený nos, odřeniny a nateklá levá dlaň A určitě dlouho nezapomene na nemocnici v Černé Hoře. Bohužel kvůli nateklé dlani nebyl schopný se udržet na kole a musel se vrátit hned první den domů. Bylo to těžké rozhodování a bylo nám to moc líto, že Peťa nemůže jet s námi dál a hlavně on byl hodně zklamaný, protože se na kolo moc těšil. Ale naštěstí dopadl ještě dobře, na to, jak škaredě havárka vypadala a poblíž byl taky Viktor, který se pro něho vrátil od kamaráda z Bosny a vzal ho do Bratislavy.
Livigno na bicykli
Livigno, pojem, ktorý pre každého znamená niečo iné – pre niekoho bezcolná zóna, pre niekoho dobrá káva, takisto ako v skoro celom Taliansku, pre niekoho začiatok Dolomitov, krásnych hôr, turistických cestičiek a všakovakých horských radostí, pre niekoho cyklistický raj a nezabudnime na zimu, ktorá určite príde… Aj my sme sa vybrali do tohto mnohokrát spomínaného kúta Európy – Livigna – nazývaného taktiež „Malý Tibet“. Dohodli sme sa. Konečne, a kde inde ako v Kolkovni. Kto pojde? Maťo (Martin Bíro), ten básní a tomto kúte už dávno a hneď ako vznikla táto prekrásna myšlienka, že pôjdeme, neváhal a hneď kričal – idem. Prvý. Mal som začať kočkami, možno mi to preáčia, ale Maťo bol veľmi presvedčivý. Takže Julča, Maťa, Danka – ideme. Danka dokonca ponúkla na odvoz auto, keby náhodou nás bolo viac ako deväť. Druhá, tretia, štvrtá.Maťo 2 (Matrin Dobranský) áno aj ja idem … Piaty. Lucia a Mišo – tak hlavne Miša lákala práve tá prvá, uvedená možnosť Livigna … ideme, tu je záloha. Šiesta, siedmy. Duňo (Jožo Dančo, to ja …) – áno idem … ôsmy. A jasné – Viktor, prapapa … – ten to bude kočírovať. Teda auto, veľké, kam sa všetci zmestíme, ak si to teda zvyšok ešte nerozmyslí a povie – aj my ideme. A bolo takýchto prvotných nadšencov dosť.