moja osobná stránka
V Čiernej hore som pobicyklovala 4 roky dozadu a bola som veľmi zvedavá, čo nového sa v krajine a konkrétne v pohorí Prokletije zmenilo. V sobotu večer sme sa stretli u Viktora v Petržalke, v zostave 4 dievčatá, 5 chlapcov a vyrazili sme v ústrety zážitkom. Viktor je skvelý, dravý šofér a my sme boli umiernená, spiaca skupinka.
Pokračovať v čítaní „Cyklovýlet – Čierna Hora, Albánsko 2019“
Cestu za zážitkami sme začali v teplú sobotňajšiu noc. Bicykle sme vyložili na príves, batožinu a seba do auta a víkend nám prešiel v dobrej nálade na ceste do Albánska. Tentokrát bola naša skupina odhodlaných menšia – Viktor, Tomáš, Jakub, Miro a Katka. Po ceste sme sa párkrát zastavili, povystierali nohy, doplnili zásoby jedla a hlavne pitia a skúšali svoju trpezlivosť na hraničných priechodoch. Prvú dlhšiu prestávku sme mali v Bosne neďaleko čiernohorskej hranice v kempe pri rieke Tara. Viktora tam už poznali a na privítanie nás aj počastovali teplou polievkou.
„Ak budem zrelý už len na Ebike, pôjdem rovno do švajcu na eutanáziu.“ – Peťo 2016
„Chodiaci cestu zvládne.“ Norbekov
Tento Peťov citát je pre všetkých, ktorý hľadajú tú ľahšiu cestu. Peťo je filozof veľkých rozmerov a jeho citát vystihuje tento výlet dokonale. Bez výhovoriek hore kopcom, po troch pivách dolu kopcom. Jednoduchá matematika.
Hovorí sa že najťažšie je začať a potom to už ide samo. Milujem bicyklovanie a preto som sa jeden deň rozhodla posunúť každodenné vozenie sa po okolitých kopcoch Banskej Bystrice za hranice Slovenska. Výber padol na Čiernu horu a pridala sa k nej aj Albánsko.
Po roku sme si opäť zopakovali výlet na sever Albánska do oblasti národného parku Thethi a doliny Valbona. Michal, Danka, Majo, Ondro, Martin, Jano, Čiko a ja sme vyrazili z jesennej Bratislavy na 14 hodinový presun autom smer Balkánsky polostrov. Príchod do Albánska. Náš tradičný camp na dvore u môjho kamaráta policajta v Kopliku sme vymenili za novovybudovaný kemp pri Skadarskom jazere kúsok od Shkoderu. Žiadala sa nám zmena. Kemp spĺňa najvyššie parametre čo sa týka vybavenosti a wifi je už aj tu samozrejmosťou.
Pokračovať v čítaní „Albánsko – národný park Thethi a dolina Valbona“
Naše expedice se vyvíjela od prvních chvilek slibně. Během 24 hodin jsme zaznamenali málem 2 ztráty z 8 První byla dezorientace na večerním sídlišti v Bratislavě, když se Jarča vracela z nákupu v Bille Druhá, méně veselá, když se Peťa při sjezdu prudkého dlouhého kopce řítil 50km rychlostí, ohlídl se a sjel na krajnici a do „zeleně“. Naštěstí ho zachránila přilba, ve které zůstala díra a odnesl to „jen“ zlomený nos, odřeniny a nateklá levá dlaň A určitě dlouho nezapomene na nemocnici v Černé Hoře. Bohužel kvůli nateklé dlani nebyl schopný se udržet na kole a musel se vrátit hned první den domů. Bylo to těžké rozhodování a bylo nám to moc líto, že Peťa nemůže jet s námi dál a hlavně on byl hodně zklamaný, protože se na kolo moc těšil. Ale naštěstí dopadl ještě dobře, na to, jak škaredě havárka vypadala a poblíž byl taky Viktor, který se pro něho vrátil od kamaráda z Bosny a vzal ho do Bratislavy.
Vyrážame…hruška…spíme….
Do Albánska sme dorazili podvečer. Spali sme v Koplíku u Viktorovho kamaráta. Milý človek, s milou rodinou. Spalo sa na trávičke pod viničom a “kiwičom“,vedľa vriec plných sušenej šalvie. Čistá romantika! Pestuje sat u veľa šalvie a levandule.Pre mňa bude Albánsko navždy voňavou krajinou. Albánskej ekonomike sme pomáhali zo všetkých síl: pitím piva, strihaním sa u miestneho holiča a nákupmi potravín. Hneď prvý večer sa začali prejavovať multilinguistické sklony cyklistov. V hre bola polština, taliančina, francúzština, ruština, angličtina, nemčina a slovenčina. Najlepšie bolo použiť všetky jazyky naraz a v jednej vete! Z linguistickej kuchyne našeho polyglota Miša : Merci Apetit!, No karimat hotel a naše obľúbené slovo Paušál (akýkoľvek nápoj niekedy aj jedlo stálo 150 lekov=paušál).
Jar – na vodu ísť treba. Ako je v poslednej dobe zvykom, vyrážame na Balkán. Ciša vybrala parádny termín – veľkú noc. 10 dní zábavy za 4 dni dovolenky. Mojmír bol však proti jej účasti na výlete. Mohol to však povedať rovno, a nie sa vrhnúť dole žľabom a zlámať si nohu… Zostavička partičky sa ešte troška pomenila, definitíva vyzerá takto: