Ak sa nám podarí obsadiť auto, podnikneme jesenný výlet do rumunského Maramurešu, do sedla Príslop (1416 m n. m.). Ubytovanie a strava na chate Cabana Alpina, skadiaľ budeme podnikať jednodňové výlety po okolitých kopcoch.
Dovolenka Rumunsko
Únik za hranice všedných dní, tentoraz s cieľovou stanicou u Rumunsko- srbských hraníc a českých dedín na tomto území. Veľké horúčavy podmieňujú odchod v noci. Sme partia – vedúci „výletu“ Viktor, 8 ľudí ( Ivka, Ivko, Lenka, Pišta, Roma, Palo, Jožko, Miro) tráviacich prelom augusta spravidla spoločne už viac ako 20 rokov.
Štyri “PRE” prečo ísť do Rumunska
1. prerehoceš
2. prebikuješ
3. „prežereš” (prípadne prepiješ) (a potom prípadne aj pres…š)
4. prežiješ, nie premárniš, pár dní
Dušičková bicyklovačka do českých dedín v Rumunsku
V prípade vhodného počasie pozývam na “dušičkovú“ bicyklovačku do českých dedín v Rumunsku – oblasť Banátu. Odchod v stredu 31.10 večer a návrat v nedeľu 4.11. Ubytovanie na Gerniku u domácich, kde je aj možnosť teplej domácej stravy.
Pokračovať v čítaní „Dušičková bicyklovačka do českých dedín v Rumunsku“
Rumunskom cez pohorie Apuseni. Drum Bun!
Pohorie Apuseni (Západné hory) sa nachádza v severozápadnej časti Rumunska. Je súčasťou Karpatského oblúka a skladá sa z niekoľkých menších horských celkov (viz mapa). Množstvo kaňonov a tiesňav túto vápencovú planinu rozdeľuje na jednotlivé náhorné plošiny, z ktorých za najznámejšie sa považujú Padiš (oblasť Bihor) a Scarisoara (Vladeasa) Tie sú zároveň najväčšími krasovými oblasťami Rumunska.
Pokračovať v čítaní „Rumunskom cez pohorie Apuseni. Drum Bun!“
Zemiakové slávnosti u Slovákov v rumunskom Bihore
Tradičné zemiakové slávnosti u našich rodákov v rumunskom Bihore sa uskutočnia už najbližší víkend 12 – 14 okt. 2012. Prípadný záujemcovia na túto pohodovú akciu hláste sa čo najskôr. Odchod je vo štvrtok večer a návrat v nedeľu. Berieme si samozrejme aj bicykle.
Pokračovať v čítaní „Zemiakové slávnosti u Slovákov v rumunskom Bihore“
Moldavsko – Besarábia
Podľa väčšiny sprievodcov najchudobnejšia krajina Európy, cesty plné výmolov lemujú polia černozeme a lány suchej kukurice. Lesy sú vyklčované a tvoria iba 6 % plochy. Domáci si sťažujú na suché počasie a dážď by privítali s radosťou. Po ceste stretávame konské záprahy, na dedinách prevládajú zelená a modrá farba, či už na domoch alebo ich bránach. V každej dedine nachádzame studne, nahradzujúce chýbajúce rozvody vody. Od severu k juhu na pohľad mierne zvlnená krajina s orechmi pozdĺž ciet a najvyšším vrcholom Dealul Balanesti vysokým 430 mnm v celtrálnej časti krajiny. Rusky tu vraj hovorí až 80% obyvateľov, ale s azbukou sme sa tu nestretli, všade prevládajú nápisy v latinke.
Svätá Helena zo sedla bajku
Nenechajte sa oklamať názvom miesta cieľovej destinácie nášho výletu. Nejde o ostrov v Atlantiku, kde strávil svoje posledné roky života Napoleon Bonaparte. Svätá Helena je obec v Rumunskom Banáte, ktorú v roku 1824 založili Českí osadníci. Ti sem boli lákaní Máriou Teréziou s prísľubom rôznych výhod, aby tu zveľaďovali krajinu a hospodárili na pôde opustenej Turkami po porážke Osmanskej ríše. Oblasť sa nachádza v južnej časti Rumunska a od Srbska ju oddeľuje rieka Dunaj.