moja osobná stránka
Je 24 hodín po príchode a mňa kopla múza, teda Paťka nech už idem spať. Ale ja som Viktorovi sľúbil že niečo napíšem o výlete. Rozhodol som sa že budem trocha mlžiť ako Frenky pri hádaj-na-čo-myslím čo sme hrali v aute. Myslel na Borovičku mimochodom. Nechápem prečo sme to nedali na prvú. Ako som povedal-niektoré veci v článku môžu byt prifarbené a iba ľudia, ktorý tam boli budú vedieť ako to bolo naozaj.
Keď som objavila ponuku na výlet do Rumunskej Transalpiny a Transfangarasanu, nemala som žiadne info čo to obnáša. Keď som poprosila Dodiho – organizátora výletu o bližšie info, popis cesty som poriadne nečítala, zaujali ma obrázky kľukatiacej cesty.
Dnes je práve 2 týždne čo sme sa vrátili z „dobrodružnej cesty – rumunského Banátu. Keď nás Silvo oslovil, či nechceme ísť do Rumunska na cykloturistiku a splav – boli sme zaskočené, ale viac-menej sme súhlasili. Až postupne nám dochádzalo, kam sme sa to vlastne nahlásili a začali obavy a starosti čo zobrať, či to naša kondička zvládne, ale chuť vyskúšať niečo nové bola oveľa silnejšia ako strach a obavy.
Pekná a na život lacná krajina, trochu zaostalá. Služby pod úroveň, cesty samá diera, bacha aby vás neokradli. Toľko naše predsudky. Prechádzal som Rumunskom k moru na bicykli ako mladík pred 34 rokmi a toto som si stále myslel. Veľký omyl.
Pokračovať v čítaní „Rumunské perly Transalpina a Transfagarasan“
Po nočním přejezdu z Bratislavy a nedělní projížďce v dešti kolem jezera Lacul Vidra jsme se v pondělí probudili do slunečného rána. Z Obarsia Lotrului jedeme po Transalpině smerem na jih, kroužíme po serpentinách ke společné zastávce před salašem. Roman si začal hrát se psy, ale karta se poněkud obrací:
Po roku sme sa opäť rozhodli navštíviť juh Rumunska, potúlať sa na bajkoch českými dedinami Gerník, Svatá Helena a na pálavách splaviť najkrajší 25 km úsek rieky Nera. Gerník je najväščia česká dedina, ktorá vznikla v roku 1827 a leží vo výške 550 m. n m. a v krčme “U rybníka“ načapujú dokonca aj české pivo. Miestny pekár Josef, u ktorého prespávame, nám každé ráno pripravuje bohaté raňajky, po ktorých je problém sadnúť na bicykel a vyraziť do terénu.
1.večer: Pri zvuku štrngajúcich pohárikov nastupujeme na nočnú cestu smer Maďarsko … Srbsko – Rumunské hranice cez Temešvár, tam kde sa Nera vlieva do Dunaja. Všetci sú správne naladený a plný očakávaní z nových dobrodružstiev a zážitkov, že pri spomínaní na minulé expedície z Albánska, Čiernej hory, Bosny a Hercegoviny, Moldavska, Macedónska a Podnesterska ani nezbadáme a stojíme v kolóne na maďarskej diaľnici. Pokrivené plechy nám pripomenú, že netreba zabúdať na mikrospánok šoféra a do svitania s vodičom vždy niekto z posádky komunikuje. Pasová kontrola prebehla hladko ako aj výmena európskych peňazí za rumunské – plastové, čo člen jednej lode neskôr ocení pri sušení. Cesta necesta príjemne ubiehala vďaka nespútanej lavíne Dušanových príbehov z potuliek svetom, vždy pohotovo doplnených Jankinými poznámkami. Mne osobne utkvela v pamäti tá „ t r a b a n t o v á „. Vždy keď vidím na ceste automobil vyrobený priemyslom NDR hrnú sa mi do očí slzy smiechu.
Stretli sme sa u Viktora – dobre naladená partia Zuzka, Majka, Zuska, Leo, Pali, Braňo, Lofaj a Žabo. Naložíme sa do auta a konečne o 10.45 vyrážame na vodácky výlet smer smer Rumunsko. Hranicu Maďarsko – Rumunsko prechádzame v Nadlaku. Do Caransebes sme dorazili večer za výdatného dažďa, ktorý nás donútil nájsť si ubytko v hoteli Armando. Po ubytovaní sa ideme najesť do miestnej pizzerie, kde si pozrieme aj futbal v rumunčine. Ráno po raňajkách vyrážame do dedinky Armeni splaviť našu prvú rieku Timiš. Cestou na štart hľadáme cieľové miesto na vylodenie v mestečku Slatina Timiš. Rieka je po daždi celkom rýchla, náročná a tak sa niektorí aj nedobrovoľne kúpeme. Po vylodení sa presunieme do kúpeľného mestečka Baile Herculane, pozrieť na rieku Cerna. Najväčší rozkvet kúpele zažili v 19. storočí, kedy sa stali vychýrenými v celej Európe. Podľa rímskej legendy si v tunajších termálnych prameňoch liečil svoje rany z bojov aj bájny Herkules.